
Prvou ocenenou v kategórii slovesné umenie bola literárna vedkyňa a autorka mnohých publikácií Mária Bátorová. Je prvá žena v slovenskej literatúre, ktorá vo svojom odbore dosiahla najvyšší titul vedecký (v roku 2000) aj pedagogický (v roku 2006). Momentálne pracuje v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Jednou z ciest jej celoživotnej práce je systematické zaraďovanie slovenskej literárnej moderny do kontextu svetovej literárnej moderny novovytvorenou komparatistickou metódou. Bola tiež jednou z priekopníčok v tvorbe štúdií o slovenskej katolíckej moderne. Okrem toho, že je držiteľkou mnohých vedeckých aj literárnych ocenení, autorkou viacerých odborných štúdií a iných publikácií, je aj matkou syna a dcéry a starou matkou štyroch vnúčat.
Organizátori ocenili aj Vincenta Šabíka, literárneho vedca, teoretika a kritika, germanistu a prekladateľa, esejistu a filozofa. Vytvoril jedinečné a obdivuhodné dielo, ktorým ovplyvnil dejiny modernej slovenskej literatúry a filozofie. Jeho vedecké myslenie bolo založené na kresťanskom personalizme. Úprimne hľadal podstatu pravdy, nadväzujúc na učenie v tom období „zakázané“, čím sa sám vnútorne obohacoval. Zastával viaceré významné funkcie v literárnych organizáciách, bol šéfredaktorom časopisu Revue svetovej literatúry, zakladateľom a prvým šéfredaktorom Literárneho týždenníka, a tiež redaktorom Katolíckych novín. Neskôr sa stal univerzitným profesorom a dlhé roky pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Celoživotným motívom k tvorivej vedeckej práci bol Vincentovi Šabíkovi „pedagogický étos“.
O osemdesiatročnom literárnom vedcovi povedal pred desiatimi rokmi kardinál J. Ch. Korec, že je ten najprenikavejší kultúrny filozof, analytik a literárny vedec u nás, ktorý desiatky rokov obohacuje vzdelancov ojedinelými kritickými pohľadmi na kultúru nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete.
Posledným oceneným v kategórii slovesné umenie bol redaktor a gréckokatolícky kňaz František Dancák. Bol plodným autorom, pracoval vo viacerých redakciách. Napísal viac ako deväťdesiat knižných publikácií a 9 vysokoškolských učebníc. Zastával funkciu šéfredaktora v časopisoch Slovo a Blahovistnik, bol členom redakčnej rady Katolíckych novín, titulu Prešovská univerzita a Theologos. V súčasnosti je predsedom redakčnej rady časopisu Slovo. Životným krédom kňaza, autora, editora, redaktora, prekladateľa, cenzora a človeka s veľkým srdcom Františka Dancáka je: „Radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť.“ Dôkazom je jeho neúnavná a plodná autorská práca.
V kategórii výtvarné umenie získali Cenu Fra Angelica až štyria umelci. Akademický sochár a dizajnér skla Michal Gavula sa venuje sochárskej i reliéfnej modelácii i sugestívnej štylizácii tvarov a objemu v priestore, ale aj v čase jeho existencie. Jeho tváre, postavy a figurálne kompozície sú realistické aj moderné. Jeho témy a motívy sú nielen duchovné (Panna Mária, Kristus, mučeníci a svätci), ale aj historické (cisár Leopold I., Juraj Fándly, Mária Terézia, S. H. Vajanský, J. C. Hronský a iní). Obdivuhodná je v jeho tvorbe súhra hmoty, svetla a farieb v priestore. Vonkajšia podoba výtvarných diel Michala Gavulu je umocnená ich vnútornou symbolikou a filozofiou. „Moje diela ostatného obdobia sú poznačené úprimným a úzkym vzťahom k Bohu v modlitbe i v konaní. A tak vzniká priestor v mojej tvorbe na naplnenie tézy Fra Angelica: ‚Kto chce Krista maľovať, musí s Kristom žiť‘,“ hovorí Michal Gavula.
Ďalším oceneným bol akademický sochár a reštaurátor Juraj Maták, ktorý pôsobí v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči. Na jeho konte zreštaurovaných diel sa objavujú viaceré súsošia, maľby, oltáre, medzi nimi napríklad aj plastika Madony Majstra Pavla z Levoče. Juraj Maták nereštauroval len obdivuhodné, dokonale vypracované drevené plastiky Majstra Pavla, ale obnovil, vyzdobil i fasádu jeho rodného domu. Za zreštaurovanie oltára, Božieho hrobu i ďalších artefaktov v Kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote mu bola spolu s Bedrichom Hofstädterom udelená od Ministerstva kultúry SR cena FÉNIX.
Výtvarník Jozef Vydrnák tiež získal tento rok Cenu Fra Angelica za výnimočný prínos do výtvarného umenia. Jeho identifikačným autorským kódom je minimalistický symbol sediacej či stojacej Madonky s Ježiškom vytvorený z piatich čiar. Ten sa potom zobrazuje v početných mariánskych ikonografiách. Na prelome tisícročia týmto rukopisom vytvoril monumentálny obraz Sedembolestná. Jozef Vydrnák vytvoril aj ďalšie sakrálne diela – napríklad monumentálny Triptych bolesti, Pieta, Svadba v Káne, Pustovníci zo Skalky, Kristus, Zachej a mnohé iné. V rámci Roka milosrdenstva vznikli diela Návrat márnotratného syna, Milosrdný Samaritán a Posledná večera. Venuje sa tiež ilustráciám a grafike.
V kategórii výtvarné umenie bola udelená aj cena in memoriam. Šperkárka Remigia Biskupská sa slávnostného večera odovzdávania Ceny Fra Angelica nedožila. Rodená Ružomberčanka je v umeleckých kruhoch označovaná ako „prvá dáma slovenského šperkárstva“. Svoj život zasvätila tvorivej výtvarnej činnosti a objavovaniu krásy ukrytej vo všednom materiáli. So šperkami sa predstavila na viac ako 80 výstavách doma i v zahraničí. Šperky Remigie Biskupskej boli Úradom vlády SR darované ako oficiálne dary viacerým osobnostiam, napríklad prvej kozmonautke Valentine Tereškovovej, afgánskej kráľovnej Humaire alebo japonskej princeznej Mičiko. Svojimi kolekciami sa podieľala tiež na divadelných a televíznych inscenáciách. Cenu za túto výnimočnú slovenskú šperkárku prevzala jej dcéra Jana Biskupská.
Irena Lukáčová získala ocenenie Fra Angelica za celoživotný prínos kresťanských hodnôt v hudobnom umení, interpretáciu a propagáciu vokálnej duchovnej tvorby, dlhoročné pedagogické pôsobenie, koncertnú aj liturgickú činnosť profesionálnej speváčky. V súčasnosti žije v Žiline, kde naplno rozvíja svoje umelecké a pedagogické pôsobenie, ako aj svoj rodinný život. Spolupracuje ako sopranistka s rôznymi umelcami či telesami a účinkuje v oblasti cirkevnej hudby nielen v Žiline a na Slovensku, ale aj v Česku, Rakúsku i v Taliansku. Od roku 1996 Irena Lukáčová účinkuje v Barokovom kvartete, komornom súbore pri ŠKO v Žiline, s ktorým uskutočnila viac ako stovku koncertov na Slovensku a v zahraničí. Zaujímavosťou je, že spievala aj pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici. Zvlášť treba poukázať na jej výnimočný vzťah k Panne Márii. Za „tuhého“ socializmu ako prváčka na konzervatóriu ručne prepisovala 400-stranovú knihu o fatimských zjaveniach a dodnes i so svojou rodinou často navštevuje pútnické miesta na Slovensku i v zahraničí.
V kategórii hudobné umenie organizátori ocenili aj dirigenta a zbormajstra Ladislava Holáska. Na začiatku svojej kariéry tento umelec pôsobil v Miešanom zbore Československého rozhlasu, kde zotrval aj po jeho začlenení do Slovenskej filharmónie. Neskôr pôsobil vo vokálnom súbore Slovenskí madrigalisti. Významný zlom v jeho kariére nastal po roku 1969, keď sa stal hlavným zbormajstrom v Opere SND. So zborom Opery SND naštudoval vyše 80 operných titulov zahraničných aj slovenských autorov. V roku 1977 prevzal vedenie Speváckeho zboru mesta Bratislavy. V rámci tohto telesa postupne vyformoval široký repertoár zahŕňajúci aj domácu či zahraničnú à cappella tvorbu rôznych štýlových období, ale najmä vokálno-inštrumentálne diela slovenskej i svetovej tvorby. Dominantnú súčasť repertoáru tvorili a dodnes tvoria omše, oratóriá na biblické námety, ako aj kantáty a opery. Ladislav Holásek získal viaceré ocenenia a vyznamenania, ale najviac zo všetkých si cení striebornú medailu 11. roku pontifikátu pápeža Jána Pavla II., ktorú osobne prevzal z jeho rúk v roku 1990 pri príležitosti jedného z koncertov Speváckeho zboru mesta Bratislavy v letnom sídle pápežov Castel Gandolfo.
Cenu Fra Angelica si prevzal aj zástupca mladšej generácie – štyridsaťtriročný organista Marek Vrábel. Je držiteľom niekoľkých národných i medzinárodných cien a diplomov z rôznych prehliadok a súťaží. Ako sólista vystúpil so Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom v Žiline a so Slovenskou filharmóniou. Na Slovensku a v zahraničí úspešne uskutočnil vyše 120 recitálov a na svojom konte má doteraz 50 zahraničných koncertných ciest v 14 európskych štátoch na rôznych prestížnych organových festivaloch a prehliadkach. Marek Vrábel je činný aj v oblasti publicistiky. Pravidelne premiérovo uvádza diela súčasných slovenských skladateľov, ako je Peter Breiner, Ivan Hrušovský, Milan Novák, Marek Piaček, Víťazoslav Kubička a ďalší. Od roku 1997 vyučuje organovú hru na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, kde je zároveň vedúcim odboru cirkevnej a organovej hudby.