Prvou ocenenou v kategórii slovesné umenie bola literárna vedkyňa a autorka mnohých publikácií Mária Bátorová. Je prvá žena v slovenskej literatúre, ktorá vo svojom odbore dosiahla najvyšší titul vedecký (v roku 2000) aj pedagogický (v roku 2006). Momentálne pracuje v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Jednou z ciest jej celoživotnej práce je systematické zaraďovanie slovenskej literárnej moderny do kontextu svetovej literárnej moderny novovytvorenou komparatis­tickou metódou. Bola tiež jednou z priekopníčok v tvorbe štúdií o slovenskej katolíckej moderne. Okrem toho, že je držiteľkou mnohých vedeckých aj literárnych ocenení, autorkou viacerých odborných štúdií a iných publikácií, je aj matkou syna a dcéry a starou matkou štyroch vnúčat.
Organizátori ocenili aj Vincenta Šabíka, literárneho vedca, teoreti­ka a kritika, germanistu a prekla­dateľa, esejistu a filozofa. Vytvoril jedinečné a obdivuhodné dielo, ktorým ovplyvnil dejiny modernej slovenskej literatúry a filozofie. Jeho vedecké myslenie bolo založené na kresťanskom personalizme. Úprimne hľadal podstatu pravdy, nadväzujúc na učenie v tom období „zakázané“, čím sa sám vnútorne obohacoval. Zastával viaceré významné funkcie v literárnych organizáciách, bol šéfredaktorom časopisu Revue svetovej literatúry, zakladateľom a prvým šéfredaktorom Literárneho týždenníka, a tiež re­­daktorom Katolíckych novín. Neskôr sa stal univerzitným profesorom a dlhé roky pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Celoživotným motívom k tvorivej vedeckej práci bol Vincentovi Šabíkovi „pedagogický étos“.
O osemdesiatročnom literárnom vedcovi povedal pred desiatimi rokmi kardinál J. Ch. Korec, že je ten najprenikavejší kultúrny filozof, analytik a literárny vedec u nás, ktorý desiatky rokov obohacuje vzdelancov ojedinelými kritickými pohľadmi na kultúru nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete.
Posledným oceneným v kategórii slovesné umenie bol redaktor a gréckokatolícky kňaz František Dancák. Bol plodným autorom, pracoval vo viacerých redakciách. Napísal viac ako deväťdesiat knižných publikácií a 9 vysokoškolských učebníc. Zastával funkciu šéfredaktora v časopisoch Slovo a Blahovistnik, bol členom redakčnej rady Katolíckych novín, titulu Prešovská univerzita a Theologos. V súčasnosti je predsedom redakčnej rady časopisu Slovo. Životným krédom kňaza, autora, editora, redaktora, prekladateľa, cenzora a človeka s veľkým srdcom Františka Dancáka je: „Radšej sa opotre­bovať, ako zhrdzavieť.“ Dôkazom je jeho neúnavná a plodná autor­ská práca.

V kategórii výtvarné umenie získali Cenu Fra Angelica až štyria umelci. Akademický sochár a dizajnér skla Michal Gavula sa venuje sochárskej i reliéfnej modelácii i sugestívnej štylizácii tvarov a objemu v priestore, ale aj v čase jeho existencie. Jeho tváre, postavy a figurálne kompozície sú realistické aj moderné. Jeho témy a motívy sú nielen duchovné (Panna Mária, Kristus, mučeníci a svätci), ale aj historické (cisár Leopold I., Juraj Fándly, Mária Terézia, S. H. Vajanský, J. C. Hronský a iní). Obdivuhodná je v jeho tvorbe súhra hmoty, svetla a farieb v priestore. Vonkajšia podoba výtvarných diel Michala Gavulu je umocnená ich vnútornou symbolikou a filozofiou. „Moje diela ostatného obdobia sú poznačené úprimným a úzkym vzťahom k Bohu v modlitbe i v konaní. A tak vzniká priestor v mojej tvorbe na naplnenie tézy Fra Angelica: ‚Kto chce Krista maľovať, musí s Kristom žiť‘,“ hovorí Michal Gavula.
Ďalším oceneným bol akademický sochár a reštaurátor Juraj Maták, ktorý pôsobí v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči. Na jeho konte zreštaurovaných diel sa objavujú viaceré súsošia, maľby, oltáre, medzi nimi napríklad aj plastika Madony Majstra Pavla z Levoče. Juraj Maták nereštauroval len obdivuhodné, dokonale vypracované drevené plastiky Majstra Pavla, ale obnovil, vyzdobil i fasádu jeho rodného domu. Za zreštaurovanie oltára, Božieho hrobu i ďalších artefaktov v Kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote mu bola spolu s Bedrichom Hofstädterom udelená od Ministerstva kultúry SR cena FÉNIX.
Výtvarník Jozef Vydrnák tiež zís­kal tento rok Cenu Fra Angelica za výnimočný prínos do výtvarného umenia. Jeho identifikačným autor­ským kódom je minimalistický symbol sediacej či stojacej Madonky s Ježiškom vytvorený z piatich čiar. Ten sa potom zobrazuje v početných mariánskych ikonografiách. Na prelome tisícročia týmto rukopisom vytvoril monumentálny obraz Sedembolestná. Jozef Vydrnák vytvoril aj ďalšie sak­rálne diela – napríklad monumentálny Triptych bolesti, Pieta, Svadba v Káne, Pustovníci zo Skalky, Kris­tus, Zachej a mnohé iné. V rámci Roka milosrdenstva vznikli diela Návrat márnotratného syna, Milosrdný Samaritán a Posledná večera. Venuje sa tiež ilustráciám a grafike.
V kategórii výtvarné umenie bola udelená aj cena in memoriam. Šperkárka Remigia Biskupská sa slávnostného večera odovzdávania Ceny Fra Angelica nedožila. Rodená Ružomberčanka je v umeleckých kruhoch označovaná ako „prvá dáma slovenského šperkárstva“. Svoj život zasvätila tvorivej výtvarnej činnosti a objavovaniu krásy ukrytej vo všednom materiáli. So šperkami sa predstavila na viac ako 80 výstavách doma i v zahraničí. Šperky Remigie Bis­kupskej boli Úradom vlády SR darované ako oficiálne dary viacerým osobnostiam, napríklad prvej kozmonautke Valentine Tereškovovej, afgánskej kráľovnej Humaire alebo japonskej princeznej Mičiko. Svojimi kolekciami sa podieľala tiež na divadelných a televíznych inscenáciách. Cenu za túto výnimočnú slovenskú šperkárku prevzala jej dcéra Jana Biskupská.

Irena Lukáčová získala ocenenie Fra Angelica za celoživotný prínos kresťanských hodnôt v hudobnom umení,  interpretáciu a propagáciu vokálnej duchovnej tvorby, dlhoročné pedagogické pôsobenie, koncertnú aj liturgickú činnosť profesionálnej speváčky. V súčasnosti žije v Žiline, kde naplno rozvíja svoje umelecké a pedagogické pôsobenie, ako aj svoj rodinný život. Spolupracuje ako sopranistka s rôznymi umelcami či telesami a účinkuje v oblasti cirkevnej hudby nielen v Žiline a na Slovensku, ale aj v Česku, Rakúsku i v Taliansku. Od roku 1996 Irena Lukáčová účinkuje v Barokovom kvartete, komornom súbore pri ŠKO v Žiline, s ktorým uskutočnila viac ako stovku koncertov na Slovensku a v zahraničí. Zaujímavosťou je, že spievala aj pri náv­števe pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici. Zvlášť treba poukázať na jej výnimočný vzťah k Panne Márii. Za „tuhého“ socializmu ako prváčka na konzervatóriu ručne prepi­sovala 400-stranovú knihu o fatimských zjaveniach a dodnes i so svojou rodinou často navštevuje pútnické miesta na Slovensku i v zahraničí.
V kategórii hudobné umenie organizátori ocenili aj dirigenta a zbormajstra Ladislava Holáska. Na začiatku svojej kariéry tento umelec pôsobil v Miešanom zbore Československého rozhlasu, kde zotrval aj po jeho začlenení do Slovenskej filharmónie. Neskôr pôsobil vo vokálnom súbore Slovenskí madrigalisti. Významný zlom v jeho kariére nastal po roku 1969, keď sa stal hlavným zbormajstrom v Opere SND. So zborom Opery SND naštudoval vyše 80 operných titulov zahraničných aj slovenských autorov. V roku 1977 prevzal vedenie Speváckeho zboru mesta Bratislavy. V rámci tohto telesa postupne vyformoval široký repertoár zahŕňajúci aj domácu či zahraničnú à cappella tvorbu rôznych štýlových období, ale najmä vokálno-inštrumentálne diela slovenskej i svetovej tvorby. Dominantnú súčasť repertoáru tvorili a dodnes tvoria omše, oratóriá na biblické námety, ako aj kantáty a opery. Ladislav Holásek získal viaceré ocenenia a vyznamenania, ale najviac zo všetkých si cení striebornú medailu 11. roku pontifikátu pápeža Jána Pavla II., ktorú osobne prevzal z jeho rúk v roku 1990 pri príležitosti jedného z koncertov Speváckeho zboru mesta Bratislavy v letnom sídle pápežov Castel Gandolfo.
Cenu Fra Angelica si prevzal aj zástupca mladšej generácie – štyridsaťtriročný organista Marek Vrábel. Je držiteľom niekoľkých národných i medzinárodných cien a diplomov z rôznych prehliadok a súťaží. Ako sólista vystúpil so Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom v Žiline a so Slovenskou filharmóniou. Na Slovensku a v zahraničí úspešne uskutočnil vyše 120 recitálov a na svojom konte má doteraz 50 zahraničných koncertných ciest v 14 európskych štátoch na rôznych pres­tížnych orga­nových festivaloch a prehliadkach. Marek Vrábel je činný aj v oblas­ti publicistiky. Pravidel­ne premiérovo uvádza diela súčasných slovenských skladateľov, ako je Peter Breiner, Ivan Hrušovský, Milan Novák, Marek Piaček, Víťazo­slav Kubička a ďalší. Od roku 1997 vyu­ču­je organovú hru na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, kde je zá­­roveň vedúcim odboru cirkevnej a organovej hudby.