15. marca 2017
Čítaní: 32
KN 11/2017 | Kultúra
Ako nám uniesli spravodlivosť
Najznámejší únos v dejinách Slovenskej republiky kraľuje slovenským kinám. od premiéry videlo film na Slovensku takmer 153-tisíc divákov

Písal sa rok 1996. Jar bola v pl­nom prúde, ľudia sa tešili z dlhších dní a priaznivejšieho počasia. No pre jednu matku to boli najhoršie dni jej života. Na konci apríla na ceste v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves uhorel v aute dvadsaťpäťročný bývalý policajt Róbert. Dodnes nebol tento prípad objasnený. Mnohí sa domnievajú, že išlo o objednávku vraždy, ktorej korene siahali až na najvyššie miesta vtedajšej politickej moci. Prípad Róberta Remiáša a s ním spojené zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. vzbudil v tej dobe veľký rozruch v spoločnosti – boli toho plné médiá, všade sa o tom hovorilo. Za dvadsať rokov vyšlo viace­­ro kníh, odvysielalo sa niekoľko dokumentov. V týchto dňoch je v kinách prvý celovečerný film, ktorý prináša pravdivý obraz doby „divokých“ deväťdesiatych rokov na Slovensku.

 

Chceli film zastaviť
Nový film Mariany Čengel Solčanskej Únos sa chce vyrovnať s našou nedávnou minulosťou a v ničom nezaostávať za európskou produkciou kriminálnych filmov. Po dvadsiatich rokoch konečne niekto našiel odvahu, aby túto zahanbujúcu kauzu novodobých dejín Slovenska sfilmoval. Podľa tvorcov boli začiatky filmového projektu poznačené snahou súkromných osôb i verejne pôsobiacich inštitúcií o zastavenie vývoja filmu. Prvé kamerové testy vznikli v roku 2013, ešte pod názvom Ži a nechaj žiť, ako presná rekonštrukcia zavlečenia syna prezidenta Michala Kováča po­dľa svedectva zúčastnených osôb. Následne sa producent rozhodol vymeniť celý tvorivý a realizačný štáb. Scenára sa ujala Mariana Čengel Solčanská, ktorá predtým napísala a zrežírovala filmy Legenda o Lietajúcom Cyp­riánovi, Obhliadka, Miluj ma alebo odíď a Láska na vlásku. Nakrúcanie filmu padlo presne na dvadsiate výročie vraždy Róberta Remiáša, kľúčového svedka úteku Oskara Fegyveresa a jeho jedinej spojky s domovom. Informuje o tom aj oficiálna internetová stránka filmu Únos. „Veľmi sa teším, že sa film nakrúca, že má niekto odvahu pomenovať pravdu,“ povedal počas výroby filmu herec Ady Hajdu v dokumente o filme.

 

Realita „divokých“ 90. rokov
Možno sa vám bude zdať politický triler Únos ponurý a temný, možno v niektorých momentoch budete privierať oči nad drastickými scénami, no film chce len zobraziť realitu doby, v ktorej sa formovala moderná Slovenská republika. Daždivé počasie, sugestívna hudba, nepríjemné miesta, to všetko celkovému dojmu z príbehu len dopomáha. Tvorcovia sa snažili zobraziť realitu bez akéhokoľvek prikrášľovania, no zároveň zobraziť hlavné postavy v ich viacerých polohách. Tak ako my ľudia nie sme čierno-bielymi, ani hrdinovia príbehu nie sú iba zlými alebo dobrými, ale reálnymi ľuďmi so všetkou obludnosťou svojej zločinnej povahy i prekvapujúcou lás­kavosťou na miestach, kde to nik nečaká. K celkovému dojmu z filmu výrazne dopomáhajú aj výkony hercov. Zdá sa, že režisérka urobila dobrý ťah, keď dala priestor neokukaným tváram a obsadila do hlavných úloh menej známych hercov. No ani herecké hviezdy ako Maroš Kramár či Milan Ondrík nesklamali. Asi najsilnejšou scénou celého filmu je uhorenie hlavného hrdinu v aute. Išlo o nebezpečný kaskadérsky kúsok a hoci sa dbalo na bezpečnosť, mohla sa prihodiť chyba, ak by herec spanikáril. „Pre istotu som sa v ten deň rozlúčil so svojou mamou, sestrou a priateľkou,“ spomína predstaviteľ Roba, herec David Hartl. Všetko jedno nebolo ani režisérke Mariane Čengel Solčanskej: „Zatvoriť živého človeka do horiaceho auta je obrovská zodpovednosť, vedeli sme, že sa mu nič nemôže stať, pretože kaskadéri boli dôkladne pripravení, ale pohľad na Davida v aute vyzeral absolútne strašne.“ „Bolo to neľahké, ale aj tak som pociťoval 24 hodín pred posledným dňom smútok, že sa nakrúcanie končí, pretože to bol úžasný projekt,“ dodáva Hartl.

 

Pravda ničí ilúzie
Príbeh sa začína oslavou nového roka. Slovenská republika má za sebou prvý rok a všetci sa tešia. Prezident (Ján Greššo) aj šéf podsvetia Efendi (Dano Heriban). Jediný, kto nemá čo oslavovať, je Predseda (Maroš Kramár). Ten je rozčarovaný z rozhodnutia Prezidenta, svojho doteraz „spojenca“, ktorý nechce vymenovať jeho Chalaniska (Milan Ondrík) za ministra. Prezident sa stane nepohodlným a Chalanisko, mimochodom šéf tajnej služby, má plán.
Eufória z nového roku pominie tak rýchlo, ako prišla. Novinárka Marta (Rebeka Poláková) nájde v záhrade odrezanú hlavu svojho brata, jej kamarát Oskar (Vladislav Plevčík) začne pracovať pre tajnú službu, a tak útočisko hľadá u ďalšieho z partie – policajta Róberta (David Hartl). No ani ten nedokáže pohnúť vyšetrovanie brutálnej vraždy jej brata vpred. Marta tak začne pátrať na vlastnú päsť. V tom období za bieleho dňa organizovaná skupina zmláti a zavlečie do zahraničia prezidentovho syna (Juraj Hrčka). Mladý Oskar je do tohto únosu zapletený. Ťaží ho svedomie, a tak sa zdôverí svojmu kamarátovi Róbertovi. Spustí sa kolotoč, ktorý ani omylom nebude mať dobrý koniec. Vyzerá to tak, že Marta je jediná, ktorá túži poznať pravdu. Len netuší, že poznať ju znamená aj stratiť ilúzie. Marta sa snaží domôcť spravodlivosti pre seba, pre mŕtveho, pre jeho mamu (Ingrid Timková), pre svojho zavraždeného brata a pre nás všetkých, ktorí sme mlčanlivými svedkami udalostí, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť. Celý príbeh je sprevádzaný zjavením Panny Márie dvom desaťročným gréckokatolíckym dievčatám na východe krajiny; zjavením, ktorému vtedy nik neverí, ktoré pôsobí na konci dvadsia­teho storočia tragikomicky, ale ktoré jediné prináša posolstvo, aké nik z ľudí nedokáže vysloviť.

NATÁLIA ŠEPITKOVÁ
Páčilo sa :
0