15. marca 2017
Čítaní: 14
KN 11/2017 | Komentár
Rovnodennosť

Dvadsiateho marca o 11.29 hod. náš­­ho stredoeurópskeho času nastane celoplanetárna udalosť, špeciálny okamih – jarná rovnodennosť. Je to aj začiatok jari v našich zemepisných šírkach. Severnú aj južnú pologuľu našej planéty sln­ko osvetlí rovnomerne, a tým aj dĺžka dňa a noci bude rovnaká. Podobná situácia nastáva počas jesennej rovnodennosti, tento rok 22. septembra. Aby sme si to priblížili; Zem pri svojom obehu okolo Slnka sa dostane do polohy, keď Slnko svieti kolmo nad rovník. Dĺžka dňa a noci je 12 hodín všade na zemi, okrem pólov.
Naši predkovia už pred niekoľkými tisícročiami poznali okamih jarnej rovnodennosti. Vedeli ho odpozorovať z východov a západov slnka, alebo z dĺžky tieňov predmetov počas roka. V zime boli tiene napoludnie dlhé, naopak, v lete, presnejšie počas slnovratu, najkratšie. Ešte aj moja babka pracujúca veľkú časť roka vo vinohrade vedela podľa polohy slnka na oblohe určiť koľko je hodín. Dnes strácame bezprostrednejší kontakt s prírodou, vrátane poznania chodu nebeských telies po oblohe. Ale prečo sa nad tým zamýšľame v Katolíckych novinách? Poviete si – čo také významné sa deje, ak to nastáva 2 razy do roka a rok čo rok sa to opakuje?
Evanjelium v Ježišovej reči na vrchu nám hovorí, že Boh rovnako dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých (porov. Mt 5, 45). Rovnodennosť (lat. aequinoctium) je výbornou príležitosťou si to uvedomiť, keď slnko rovnomerne osvecuje zem. Aj samozrejmé javy, ako je rovnaká dĺžka slnečného svitu na zemi, sú príležitosťou na zamyslenie, na uvedomenie si Božej dobroty a spravodlivosti. Prečo je Boh práve takýto?

 

Juraj Tóth
Páčilo sa :
0