22. marca 2017
Čítaní: 140
KN 12/2017 | Duchovná obnova
Anjelov pozdrav nás učí láske
Slávnosť Zvestovania Pána nám kladie do pozornosti udalosť, keď Pannu Máriu navštívil nebeský posol, aby jej oznámil, že sa stane Božou Matkou. Okamih zvestovania sa začína pozdravom, ktorý Pannu Máriu prekvapil, no zároveň motivoval k službe

Poznáte lásku na prvý pohľad? Niekto vás očarí hneď pri prvom stretnutí. Ukradne vám srdce, dostane sa vám pod kožu, pod všetky vaše masky, priamo do vášho jadra. Zvyčajne sme pritom ako opevnená hradba a „strieľame“ na každého, kto sa k nám chce priblížiť. Všetkým nám totiž bolo už veľakrát ublížené, aby sme len tak dôverovali. Ako sa mu to teda podarilo?
Je to sila prvotného kontaktu. Sú ľudia, ktorí vyžarujú zo seba dobro a krásu hneď, ako sa objavia. Ježiš bol tiež taký. Vábil človeka už svojou prítomnosťou. Sila prvého kontaktu je nesmierna. Väčšinou sa prejavuje v pozdrave. Už samotná ochota niekoho pozdraviť je veľká vec, lebo v ňom druhému prajeme dobro.
Bol som s kamarátom na prechádzke. Stretol počas nej svojho kolegu, ktorý ho nepozdravil. „Nabudúce ho opľujem, aspoň si ma všimne,“ dodal kamarát smutne. Pozdrav je základná ľudská slušnosť. Vysiela prvú „SMS“ do nášho vnútra.
V biblickom svete sa na pozdrav kládol veľký dôraz. Prvotný dojem človek nevymaže a nikdy sa naň nezabúda. Keď sa Boh približuje k človeku, jeho pozdrav je ako heslo do tajomného sveta lásky. Ako mikročip, ktorý v sebe obsahuje zakódované posolstvo lásky.
Pozdrav slovom
Najčastejšie sa zvykneme zdraviť rečou, slovom. Slovo je znak komunikácie, kontaktu a spoločenstva. Sám Boh sa označuje v Jánovom evanjeliu ako slovo: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1, 1). Vypovedané slovo má moc dru­­hého človeka pohladiť, zachrániť, ale ho aj veľmi zraniť, ublížiť mu. Slovo padlého anjela non serviam a serviam dobrých duchov rozhodlo o ich osude. Najviac vie zraniť jednoduché „nie“ bez vysvetlenia.
Boh je veľké „áno“ pre človeka. Vo svojej podstate je slovom prijatia. Nie je totiž slovo ako slovo. Pozdravné slovo má svoju melódiu, zafarbenie, tón, hlasitosť. Ľudia od nás očakávajú hlas, ktorý ich nebude stresovať, ale upokojovať. Veď aký veľký je rozdiel v melódii hlasu pri uspávanke a v ukričanom rozkaze.
Neočakáva sa od nás veľa. Jednoduchý pozdrav vie človeku vrátiť odumretú radosť. Navyše, pozdrav sám od seba je poslaním. Niekedy dokonca ani netreba slovo. Stačí dať aj svoje uši do služby, služby počúvania. Preto ich máme dve a ústa len jedny. Ochota počúvať a vypočuť druhého je pozdrav a dar súčasne.

 

Pozdrav rečou tela
Ešte viac ako ústa vyjadruje pozdrav naše telo. Ak sme v napätí a nervózni, náš pozdrav – nech sa akokoľvek snažíme – môže druhého vystrašiť, znepokojiť. A my pritom máme byť tvorcami a šíriteľmi pokoja.
Najviac „rozprávajú“ naše oči. Oči sú oknom do duše človeka. V očiach sa nám ligoce láska alebo neprijatie druhého. Zrkadlíme v nich dobré priania lásky a porozumenia. Ak sme smutní, Boh nám do cesty posiela ľudí lásky, v ktorých očiach nachádzame aj seba samých.
Zaľúbení ľudia hovoria: „Stratil som sa v tvojich očiach, našiel som tam prijatie a domov.“ Veľmi bolí, ak vám niekto síce podáva ruku na pozdrav, no do očí sa vám ani nepozrie. Je to vrcholný pozdrav ignorancie: nezaujímaš ma, si pre mňa nikto.
Ježišov pohľad spôsoboval v človeku revolúciu. Peter Ježiša zradil, no v jeho jedinom pohľade našiel odpustenie, lásku a porozumenie. To ho zachránilo, aby nedopadol ako Judáš. „Vyšiel von a horko sa rozplakal“ (Lk 22, 62). Jeho slzy opätovali Ježišov pozdrav očí lásky, ktorý Petrovi daroval.
Máme tu celú mimiku, držanie tela... Keď chce chlapec pozdraviť svoje dievča, trasú sa mu kolená. Môže v posilňovni tráviť celé dni, aj tak sa mu budú triasť, lebo ho odzbrojila svojím čarom. Jednoduché gestá pozdravu druhému môžu spríjemniť, ale aj pokaziť celý deň. Dnes v našej tvrdej dobe jednoduché gestá úcty, lásky a pozornosti akosi miznú. A predsa ich potrebujeme. Potrebujeme pozdrav lásky. 

 

Nepriamy pozdrav
Pozdravom vyjadrujeme posolstvo. Čo chceme povedať, vložíme do slova. Ak sme hanblivejší, neukryjeme to ani rečou nášho tela. Sú však veci, ktoré nechceme dať najavo, no predsa v nás kričia, keď stretneme toho druhého. Mladík stretáva dievčinu svojich snov, ale bojí sa jej povedať, že sa mu páči. Preto skryje svoje posolstvo do hádanky: „Jéj, slečna, akého máte krásneho psíka, môžem si ho pohladkať?“ Vrúcny pozdrav a to, ako sa teší zo psíka, ako ho obdivuje, hladí a hrá sa s ním, v skutočnosti nepatrí zvieratku, ale dievčine. Je to skryté posolstvo: „Jéj, slečna, akého máte krásneho psíka, môžem si ,teba‘ pohladkať?“ Alebo nám niekto ublížil, zranil nás. Ak sa s ním stretneme, náš pozdrav je jednoduchý a chladný. Ukrýva však v sebe viac. Je veľa vecí, ktoré nechceme alebo nemôžeme pri pozdrave povedať druhému, a predsa „hovoríme“.
Človek lásky vie v pozdrave vycítiť aj nepriame posolstvá. Možno ten druhý niečo dôležité potrebuje, možno sa trápi, možno zúfalo prosí o pomoc. Kto má v sebe radar lásky, vie čítať aj medzi riadkami. Vie vyjsť v ústrety človeku, ktorý sa bojí svoju prosbu vysloviť nahlas.

 

Pozdrav zaľúbených
Najzaujímavejšie sú pozdravy zaľúbených. Pri každom jednoduchom pozdrave si odovzdávajú niečo hodnotné a krásne. Sú to zašifrované posolstvá lásky, nehy, porozumenia, podpory. Zaľúbený človek vkladá aj do jednoduchého pozdravu celé svoje srdce. V nebi sa budeme takto medzi sebou dorozumievať všetci. Ježiš od nás očakáva, že budeme vedieť komunikovať pozdrav prijatia všetkým. Aj tým, čo sú nám nesympatickí, či tým, čo nám ublížili. On takto komunikoval i s nepriateľmi. Aj Judáša nazýval priateľom a vo chvíli zrady mu dal vrcholný prejav priateľstva zdieľaním jednej misky.
Zaľúbení majú často vlastnú formu reči. Majú určité znaky, symboly, ktorým rozumejú iba oni a ktoré sú symbolom intimity, ktorú prežívajú. Poznal som mladý pár, čo si vytvoril imaginárne zvieratko „pro“. Vzniklo tak, že on jej omylom odoslal SMS skôr, ako stihol dopísať slovo prosím. Poslal len „pro“. Nakoniec sa to stalo symbolom ich vzájomného spojenia. Lebo nikto nevedel, čo je „pro“, len oni dvaja.
Aj Ježiš s nami používa tajomný jazyk lásky. Má s nami tajomstvá, ktoré s druhými nemá. Tajomstvo alebo tajná reč je formou, vďaka ktorej sa ľudský duch cíti výnimočný a milovaný. Keď nám Ježiš adresuje pozdrav, dotýka sa vecí, ktoré sú hlboko v našom vnútri a ktorým rozumieme iba my. Naznačuje to nesmiernu hĺbku porozumenia, úcty a lásky, ktoré k nám cíti. Jeho pozdrav stojí za to.

 

Anjelov pozdrav Panne Márii
Model každého pozdravu nachádzame v pozdrave, ktorý anjel adresoval Márii, keď jej zveroval poslanie, čo zmenilo dejiny ľudstva. Tento pozdrav prichádza v tom najvhodnejšom čase.
Ako veľmi túžime, aby sme posolstvo pozdravu dostali presne vtedy, keď je to pre nás aktuálne. Keď nás niečo ťaží, meškanie je znakom nelásky. Anjel nemeškal. Prišiel včas a vhod k Panne zasnúbenej, ako sa ďalej opisuje Máriin status.
Pozdrav prichádza priamo doprostred našich vzťahov. Anjel nadväzuje na vzťah, ktorý Mária má. Boží pozdrav prichádza vždy do siete vzťahov. Týka sa toho, čo prežívame a s kým to prežívame. Jej meno bolo Mária – pozdrav teda nie je anonymný. Týka sa konkrétneho človeka. Týka sa nás tu a teraz; v danom čase, so všetkým tým, čo nás vytvára, čo nás trápi, čo nami hýbe.
Nik nevie naše meno vysloviť tak krásne ako Ježiš. Pamätáte si, ako Ježiša po vzkriesení Mária Magdaléna nespoznala, avšak keď s nehou a láskou vyslovil jej meno, rozplakala sa a padla mu k nohám? Ako prekrásne musel jej meno vysloviť.
Anjelov pozdrav tu má správne poradie – najprv pozdrav: „Zdravas’“, potom pochvala: „si požehnaná“, a až potom poslanie, ktoré je pozitívne a spája sa s vnútornou duchovnou útechou a nádejou (porov. Lk 1, 26 – 38).
Anjelov pozdrav je model pre všetky naše pozdravy. Učí nás láske. Učí nás, aký dôležitý je prvý kontakt a ako ľudia hladne čakajú na posolstvo srdca. Pozdrav z neba nedostáva len Panna Mária. Dostávame ho každý deň aj my. Objavíme ho v našom srdci ako tichý vánok lásky.   
 

TOMÁŠ JELLÚŠ
Ilustračné snímky: www.istockphoto.com, isifa/shutterstock
Páčilo sa :
1