3. apríla 2018
Čítaní: 98
KN 12/2018 | Misie
Nechce byť gaučovým kresťanom
ONDREJ PONTEŠ (23) POCHÁDZA Z TRNAVY A NEDÁVNO UKONČIL AKO BAKALÁR ODBOR APLIKOVANÁ INFORMATIKA NA MASARYKOVEJ UNIVERZITE V BRNE. OD VYSOKEJ ŠKOLY SI DAL NA CHVÍĽU PRESTÁVKU A V SÚČASNOSTI PÔSOBÍ AKO MISIJNÝ DOBROVOĽNÍK V ANGOLE

 Rozhodli ste sa pre misijné dobrovoľníctvo. Ako sa formovalo toto rozhodnutie?

Keďže som vyrastal v saleziánskom prostredí v Trnave na Kopánke, bolo pre mňa veľkou udalosťou, keď som sa v štrnástich rokoch stal animátorom. No počas letných prázdnin po druhom roku na vysokej škole som začal mať nepríjemný pocit, že všetko, čo robím, robím len pre seba. Po dvojmesačnom premýšľaní som sa prihlásil na prípravu saleziánskeho misijného dobrovoľníka. V mojom rozhodnutí zohrala svoju kľúčovú úlohu aj výzva pápeža Františka – nebuďte gaučovými kresťanmi, ktorú som vnímal ako Božiu odpoveď na moju otázku.
 
Ako prebiehala príprava na misijné dobrovoľníctvo?
Zo samotnej prípravy ma najviac oslovili stretnutia, kde sme sa venovali najmä osobnému rozvoju v oblasti spirituality, organizácie času, tvorby návykov, princípov
a dosahovania cieľov. Naučili nás, že nie každá pomoc naozaj pomáha – predtým, ako sa niekto rozhodne pomôcť druhým, treba si to dobre premyslieť. Program, ktorým sa riadia saleziáni – aj v Angole, je vzdelávanie mladých, aby si mohli potom ľahšie nájsť prácu alebo začať vlastné podnikanie.
 
Ktorá vlastnosť Angolčanov vás najviac zaujala?
Oslovuje ma ich otvorenosť takmer vo všetkom. Niektoré rodiny majú šesť detí a každé má iné vierovyznanie, no všetci sa navzájom rešpektujú. Rodičia nemajú problém s tým, ak sa ich dospelé dieťa rozhodne pre zmenu náboženstva, a plne rešpektujú jeho rozhodnutie. Ak je niekto kresťan, moslim alebo hinduista, tak to nie je dôvod na nenávisť. Sú otvorení na rozhovor o svojej viere, čo som mal príležitosť zažiť na vlastnej koži.
 
Určite majú svoje osobité zvyky. Je medzi nimi taký, ktorý vás zaskočil, alebo príjemne prekvapil?
Veľa vecí ma stále prekvapuje. Ako som už hovoril, Angolčania sú veľmi otvorení, a to platí aj o komunikácii. Keď sa začnete s niekým rozprávať a podáte mu ruku, je normálne, že vám ju bude držať až dovtedy, kým neskončíte rozhovor, alebo ju silou nevytrhnete zo zovretia.
 
Na Slovensku ste vo voľnom čase animátorom, ale aj počítačovým programátorom. Predpokladáme, že aj v Angole využívate svoje schopnosti a zručnosti.
Najviac využívam svoje schopnosti pri písaní projektov, pri výučbe matematiky v škole, pri spravovaní sietí a serverov, ale tiež pri animácii detí z ulice a organizácii dobrovoľníkov. Venujem sa aj školskému projektu Kamba Dyami, kde pracujem s dobrovoľníkmi v škole – učíme deti, ako používať počítač. Podarilo sa mi napríklad získať projekt na 600 licencií antivírusu pre školské počítače.
 
V čom sa líši náboženský život Angolčanov od nášho?
Náboženský život je v Angole omnoho pestrejší, veselší a aktívnejší než u nás v Európe. V jednotlivých komunitách existuje mnoho speváckych zborov a na každej svätej omši spieva iný zbor. Počas slávnostných svätých omší majú zopár obradov navyše: napríklad po úvodnej modlitbe sa prináša Sväté písmo počas spevu a tanca až pred oltár. V sprievode s obetnými darmi prinášajú aj novonarodené deti, ktoré kňaz potom zdvihne a požehná. Medzi obetné dary patria i peniaze, pitná voda či plastové stoličky. Takmer vždy po svätej omši čaká zástup žien na kňaza, aby im požehnal vodu, s ktorou v ten deň budú variť.
 
Kde konkrétne momentálne pôsobíte?
V hlavnom meste Luanda v časti Lixeira, čo v preklade znamená smetisko, alebo je to známe aj pod názvom Zabizanga. Ide o saleziánsky dom, ktorý je spojený s veľkou školou, kde sa denne vystrieda päťtisíc študentov. Pomenovanie smetisko to vystihuje veľmi presne, pretože celá štvrť bola postavená na obrovskom smetisku. Škola je zasadená priamo vo veľkom slume, ktorý patrí k tým lepším. Nie sú tam však žiadne studne, pretože voda je veľmi znečistená. Dovážajú ju v obrovských cisternách a je omnoho drahšia než u nás. Preto práve píšem projekt na veľké nádoby s vodou, ktoré budú napojené na fltre, a tak budú mať študenti prístup k pitnej vode.
 
Angažujú sa Angolčania v niektorej oblasti ako dobrovoľníci?
Ak ide o evanjelizáciu v odľahlých miestach Angoly, sú šťastní, keď k nim niekto príde, prečíta si s nimi stať z Biblie a pomodlí sa. Mnohí kresťania nemajú prístup k pravidelným svätým omšiam a taktiež nie všetci majú Bibliu. Pri jednotlivých návštevách sa nám často stáva, že navštívime jeden dom, a potom nás pošlú do ďalšieho domu k svojej rodine a tak ďalej. Taká reťazová reakcia. Takmer vždy idú s nami a pomáhajú nám pri prekladaní Svätého písma a modlitieb z portugalčiny do jazykov kimbundu,ubundu, cokwe, kikongo. V Angole je mnoho mladých, ktorí dobrovoľne idú na tieto menšie misie a často ich aj sami fnančne podporujú.
 
A ako je to s možnosťou vzdelávania?
Život v Angole je ťažký, čo sa odráža aj na správaní a vlastnostiach mladých – sú veľmi tvrdí. Prekvapuje ma však ich reakcia na bolesť – cez prestávky sa deti naháňajú po ihrisku, ak niektoré spadne, rozrazí si koleno, nezačne plakať, ale pokračuje v hre. Keďže verejné školstvo nie je práve najlepšie a školy sú preplnené, väčšina detí si musí platiť školné v súkromnej škole. Preto sa učitelia tešia veľkej úcte a študenti majú pred nimi rešpekt. V Angole je vo všeobecnosti veľmi ťažké získať dobré vzdelanie.
PAVOL KALL
Snímka: archív –OP–
Páčilo sa :
1