26. marca 2018
Čítaní: 172
KN 12/2018 | Vatikán
Otčenáš je modlitbou Božích detí
Generálna audiencia pápeža Františka sa v stredu 14. marca konala už pod holým nebom za príjemného slnečného počasia. Svätý Otec rozobral v katechéze ďalšie prvky eucharistickej liturgie: modlitbu Otčenáš, znak pokoja a lámanie chleba.

 „Pri Poslednej večeri, po tom, ako Ježiš vzal chlieb a kalich vína a vzdával vďaky Bohu, vieme, že lámal chlieb. Tomuto v eucharistickej liturgii svätej omše zodpovedá úkon lámania chleba, ktorému predchádza modlitba, ktorú nás naučil Pán, čiže modlitba Otčenáš.“ Modlitba Otčenáš „Takto sa začínajú obrady prijímania, predlžujúc chválu a prosbu eucharistickej modlitby spoločným vyslovovaním modlitby Otčenáš. Nejde tu o jednu z mnohých kresťanských modlitieb, ale o samotnú modlitbu Božích detí. Je to veľká modlitba.

 
Otčenáš nás naučil Ježiš.
Formovaní jeho Božou náukou, môžeme sa na Boha obracať nazývajúc ho ,Otec‘, lebo sme znovuzrodení ako jeho deti skrze vodu a Ducha Svätého. Naozaj, nikto by ho nemohol nazývať ,Abba‘ – ,Otče‘ – bez toho, aby bol zrodený z Boha, bez inšpirácie Ducha, ako nás to učí sv. Pavol. Nuž, koľkokrát ľudia povedia Otče náš, no nevedia, čo hovoria. Veď áno, je to Otec. No cítiš, keď hovoríš ,Otče‘, že on je Otcom, tvojím Otcom, Otcom ľudstva, Otcom Ježiša Krista? Keď sa modlíme Otčenáš, spájame sa s Otcom, ktorý nás miluje, ale je to Duch, ktorý nám dáva toto spojenie, toto vnímanie, že sme Božími deťmi. Ktorá modlitba nás môže lepšie pripraviť na sviatostné spojenie s Ježišom než tá, ktorú nás naučil on sám? Žiadna iná. Okrem svätej omše sa Otčenáš modlíme ráno i večer, pri ranných chválach aj vešperách. Takýmto spôsobom postoj synovstva voči Bohu a bratstva voči blížnemu prispieva k tomu, aby dal našim dňom kresťanskú podobu.“
 
Otčenáš otvára srdce pre Boha
„V modlitbe Pána – v Otčenáši – prosíme o každodenný chlieb, v čom vidíme konkrétny odkaz na eucharistický chlieb, ktorý potrebujeme preto, aby sme mohli žiť ako Božie deti. Prosíme aj o odpustenie našich vín; a preto aby sme boli hodní prijať Božie odpustenie, usilujeme sa odpustiť tomu, kto nás urazil. A toto nie je jednoduché, je to milosť, o ktorú musíme prosiť. Len našimi silami to nedokážeme. Odpustenie je milosťou od Ducha Svätého. A tak zatiaľ čo nám Otčenáš otvára srdce pre Boha, otvára nás aj pre bratskú lásku. Nakoniec ešte prosíme Boha o to, aby nás zbavil zlého, čo nás oddeľuje od neho a rozdeľuje nás od našich bratov. Dobre pochopme, že tieto prosby sú veľmi priliehavé nato, aby nás pripravili na sväté prijímanie. A skutočne, to, o čo prosíme v Otčenáši, sa predlžuje v modlitbe kňaza, ktorý v mene všetkých prosí: ,Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom.‘ A potom sa to istým spôsobom spečatí v obrade pokoja. Ako prvé od Krista vyprosujeme dar pokoja – tak odlišného od toho pokoja, ktorý dáva svet. A potom si v konkrétnom geste vzájomne vyjadríme ,cirkevné spoločenstvo a vzájomnú lásku prv, ako prijmeme sviatosť‘ (VSRM, 82).“
 
Znamenie pokoja a lámanie chleba
„V rímskom obrade je vzájomný znak pokoja od starobylých čias zaradený pred prijímanie; zacielený na eucharistické prijímanie. Po geste pokoja nasleduje lámanie chleba, ktoré už od apoštolských čias dalo pomenovanie celému eucharistickému sláveniu. Lámanie chleba, vykonané Ježišom počas Poslednej večere, je zjavujúcim gestom, ktoré
učeníkom dovolilo rozpoznať ho po jeho zmŕtvychvstaní. Spomíname si na emauzských učeníkov, ktorí rozprávajúc o svojom stretnutí so Zmŕtvychvstalým, hovoria, ako ho rozpoznali pri lámaní chleba. Lámanie eucharistického chleba je sprevádzané vzývaním Božieho Baránka tým menom, ktorým Ján Krstiteľ označil Ježiša za toho, ,ktorý sníma hriech sveta‘ (Jn 1, 29). Biblický obraz baránka hovorí o vykúpení. V eucharistickom chlebe, rozlámanom za život sveta, modliace sa spoločenstvo rozpoznáva skutočného Božieho Baránka, čiže Krista Vykupiteľa, a prosí ho: Zmiluj sa nad nami..., daruj nám pokoj. ,Zmiluj sa nad nami‘ a ,daruj nám pokoj‘ sú prosby, ktoré nám od modlitby Otčenáš až po lámanie chleba pomáhajú pripraviť sa duchom na to, že sa budeme zúčastňovať na eucharistickej hostine, zdroji jednoty s Bohom a s bratmi.“
 
–VRSK–
Snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
2