30. marca 2017
Čítaní: 248
KN 13/2017 | Kultúra
Meno, ktoré bolo budúcnosťou vlasti
Extravagantný bonviván a politik z donútenia prežil celý život v tieni svojho otca, hoci bol jeho pravým opakom. Napriek tomu sa urputne snažil chrániť Československo, ako sa na syna otca vlasti patrilo

Dlhoočakávaný film o synovi prvého československého prezidenta už môžete vidieť v slovenských kinách. Režijne sa podeň podpísal Július Ševčík. Producentom sa stal Rudolf Biermann.
Jan Masaryk bol postavou v dejinách prvej Československej repub­liky a vojnového i povojnového Čes­koslovenska, ktorej úmrtie doteraz nebolo vyšetrené. Ráno 10. marca 1948 našli jeho telo bez známok života pod oknami kúpeľne jeho bytu v Černínskom paláci. Nevieme, či išlo o samovraždu alebo vraždu na objednávku. Obe alternatívy sú totiž dosť pravdepodobné. O Janovi je známe, že trpel psychickou chorobou, a tiež, že v tom čase sa chystal na Západe vybudovať tretí československý zahraničný odboj, tentoraz proti komunistom, ako odpoveď na februárový prevrat v roku 1948.
Snímka Masaryk však nie je o nevyjasnených okolnostiach smrti Jana Masaryka. Začína sa smrťou jeho otca T. G. Masaryka a zobrazuje Jana ako diplomata v Londýne, ktorý prežíva svoje osobné zlyhanie. Jednak preto, že sa nedokáže rovnať svojmu otcovi, významnému politikovi a zakladateľovi ČSR, ale aj preto, že pociťuje zodpovednosť za výsledky Mníchovskej dohody v roku 1938. Väčšina deja sa odohráva v psychiat­rickej liečebni – sanatóriu v New Jersey, kde sa Jan zúčastňuje psycho­terapie u doktora Steina, nemeckého emigranta. Spomína a analyzuje svoj život a neúspešne bojuje so závislosťou od kokaínu. Stretnutie s okúzľujúcou spisovateľkou Marciou Davenportovou dáva Masarykovi nový impulz do života. Získava silu prekonať vlastných démonov; vyrovnať sa s udalosťami, ktoré neodvratne viedli k vypuknutiu druhej svetovej vojny; ale taktiež silu prijať zodpovednosť, ktorú so sebou nesie slávne meno a bez ktorého by bola budúcnosť jeho krajiny oveľa zložitejšia.

 

Bravúrny Karel Roden
Postavu Jana Masaryka stvárnil vo filme Karel Roden, jeden z mála čes­kých hercov, ktorý dokázal preraziť aj v hollywoodskej produkcii. Na margo svojej roly prezradil, že už člena z rodiny Masarykovcov hral. „Neviem, či som mu podobný alebo mám ich rodinné črty, keďže som už v inom filme hral i jeho otca… Kvôli role Jana som musel trochu pribrať, urobili mi plešinu (smiech), ale tá podobnosť je skôr v naladení sa na postavu, ktorú hráte. Spolupráca s režisérom mi veľmi vyhovovala, bol otvorený mojim názorom i nápadom, zaujímal sa o moje pripo­mienky, a to ma ako herca vždy podporí. Bola to veľmi príjemná práca.“
Na plátne je to aj vidieť. Karel Roden hrá majstrovsky. V ďalších úlohách sa predstavil Oldřich Kaiser, Emília Vášáryová, Eva Herzigová či Zuzana Kronerová. Postavu dok­tora Steina si zahral nemecký herec Hanns Zischler a Marciu Davenportovú Španielka Arly Jover.
Pre režiséra Júliusa Ševčíka je Masaryk tretím celovečerným filmom. Podľa jeho slov bolo kľúčové v zob­razení tejto postavy obsiahnuť jej rozpoltenosť – bohémstvo a krehkosť zároveň v kontraste s nutnosťou byť dominantným politickým hráčom. „Jan je z môjho pohľadu taký vlk v klietke – vlk idealista uväznený v klietke pragmatizmu a reality. Je v ňom sila i krehkosť. Meno Masaryk bolo v symbolickej rovine spojivom, ktoré tmelilo štát a jeho občanov v dobe krízy, išlo však skôr o spojivo srdca ako o skutočne odolný prvok obrany. V medzinárodných kruhoch sa vďaka povesti svojho otca pohyboval skôr ako celebrita než kariérny diplomat. Bol nielen zástupcom nového štátu, ale taktiež zástupcom nového svetového trendu, v ktorom šľachta a jej zvyklosti v riadení zahraničnej politiky strácali svoje miesto a do popredia sa dostávali silné osobnosti. Karel Roden dokázal všetky tieto Masarykove polohy stvárniť bravúrne a s vášňou,“ pochvaľuje si spoluprácu s hercom režisér Július Ševčík.

 

Historický úspech
Politický triler sa nakrúcal iba štyridsať dní – 35 dní v Česku a na Slovensku a 5 dní v Holandsku. Okrem hercov sa vo filme objavilo viac ako 600 komparzistov. Najviac ľudí si vyžiadala scéna pred Rudolfínom, ktorá zobrazovala burácajúci dav v čase, keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne. Tvorcovia filmu si dali záležať aj na dobových kostýmoch a rekvizitách, čo patrične ocenila aj porota 24. ročníka Českého leva. Film okrem ďalších kategórií získal sošky za najlepšie kostýmy a za najlepšie masky. Kuriozitou je, že autorom filmu sa najhoršie zháňali dobové vane v blázinci s plach­tami, ktoré sa na túto príležitosť museli ušiť. Tiež dobové kovanie a šuplíky z 50. rokov z Ameriky sa nakoniec doviezli z Anglicka. Pre film sa špeciálne vyrobila bankovka s T. G. Masarykom, ktorá sa graficky spracovala tak, aby hlava Masaryka bola väčšia, ale vychádzalo sa, samo­zrejme, z pôvodnej bankovky; a starý diplomatický pas na postavu Jana Masaryka.
Snímka Masaryk premenila 14 nominácií Českého leva na dvanásť sošiek a vytvorila tak historický rekord, o ktorom sa zrejme bude ešte dlho hovoriť a diskutovať. Možno aj z toho dôvodu, že film zožal úspech ešte pred oficiálnou premiérou v českých kinách. Slávnostný galavečer odovzdávania cien 24. ročníka Českého leva sa konal 4. marca a film išiel do kín až 9. marca. V čase rozdávania sošiek ho tak videlo len málo ľudí. Úspech mal aj na filmovom festivale Berlinale.                

NATÁLIA ŠEPITKOVÁ
SNÍMKY: Garfield Film
Páčilo sa :
0