30. marca 2017
Čítaní: 74
KN 13/2017 | Misie
V ruskom Perme odhaľujú skrytú túžbu po Bohu
Farnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Perme na západnom Urale je najvýchodnejšou farnosťou Európy a patrí do Moskovskej diecézy (vzdialenosť medzi Moskvou a Permom je vyše 1 400 kilometrov). Milosrdné sestry Svätého kríža tam pôsobia od roku 2002. Aktuálne sme v misii dve Slovenky – okrem mňa je to sestra Petra Krištofíková z Naháča a spolu s nami tu tiež pracuje sestra Filipa Macháčková pochádzajúca z Moravy.

Do farnosti sme prišli na žiadosť vtedajšieho miestneho farára a farskej rady. Prosili o sestry, ktoré by im pomohli s katechézou. Naša misia sa začala 5. marca 2002, teda pred pätnástimi rokmi. Začali sme nedeľnými katechézami; ostatné dni v týždni sme mali vyplnené inými aktivitami, väčšinou sociálnymi. Pomáhali sme napríklad starším ľuďom v ich domácnosti. Štyri roky sme vypomáhali učiteľke v istej základnej škole s hodinami ručných prác v rómskej triede, rok sme spolupracovali s miestnym profesorom histórie, ktorý viedol kurz o západnom kresťanstve, nav­števovali sme detský domov. Takto fungujeme v podstate dodnes, len ideme postupne viac do hĺbky.

 

Aká bola farnosť pred 15 rokmi a aká je teraz
Farnosť sa, samozrejme, mení. Dá sa povedať, že jej vývoj je veľmi podobný vývoju ostatných farností v Rusku. Od veľkého nadšenia na začiatku 90. rokov 20. storočia cez „únavu“ až po určitú stabilitu. Farnosť ani po rokoch nie je veľká, ale je stmelená.
Na otázku, čím by mohla táto farnosť dnes osloviť, hovoríme, že odpoveď nie je jednoduchá, ale pre nás je veľkým darom prítomnosť detí a, vďaka Bohu, je ich dosť. Tu najviac môžeme zakúšať, že viera je skutočne Boží dar. Prichádzajú k nám tí, ktorých si Boh vedie svojou cestou. My ich na tejto ceste môžeme len podporovať a pomáhať im rozvíjať to, čo bolo do nich zasiate.
Obnovená farnosť funguje v Perme 24 rokov. Katolícky kostol bol postavený v roku 1875, ale v roku 1937 bol zoštátnený a katolíkom ho vrátili až v roku 1993. Vtedy sa začali novodobé dejiny farnosti. Prešla fázami vzostupu i pádu. Výchova detí je jednou z priorít, pretože na nich stojí budúcnosť farnosti.
A farské aktivity? Tých je veľa a sú potrebné, lebo stmeľujú farnosť. Najčastejšie a najobľúbenejšie sú spoločné práce – upratovanie kostola či záhrady, maľovanie fary, sánkovanie a lyžovanie, výlety, vianočný jarmok, letné tábory, divadlá, koncerty, spoločné slávenie Silves­tra. Aktívne funguje skupina Modlitieb matiek, živý ruženec a biblické hodiny. Tešili sme sa i veľkému vyznamenaniu, že náš kostol bol v Roku milosrdenstva vybraný ako jeden zo štyroch kostolov v diecéze so svätou bránou.

 

Otvorený
medzináboženský dialóg
Perm je mesto veľmi otvorené pre iné náboženstvá, ale i na potreby zo strany štátu. V roku 1995 na podnet miestneho pravoslávneho biskupa vznikol Medzináboženský poradný výbor (MKK), ktorý združuje predstaviteľov tradičných náboženstiev na území Permského kraja. Tra­dičné náboženstvá sú tie, ktoré tu pôsobia viac ako sto rokov; patria k nim pravoslávni, Židia, moslimovia, luteráni, katolíci a staroverci. Na stretnutia MKK prichádzajú i predstavitelia mesta a kraja. Možno práve preto vzdelávacie zariadenia a cestovné kancelárie v meste využívajú atmosféru medzináboženskej spolupráce a organizujú zo­znamovacie exkurzie s náboženstvami. Do tohto programu patrí aj náš katolícky kostol. Veľmi nás potešilo, keď nám jedna sprievodkyňa povedala, že keď sa opýtala detí, kde sa im najviac páčilo, odpovedali, že tam, kde hovorili s akcentom. Teda v kostole, kde sme ich s históriou oboznamovali my.

 

Túžba po náboženskom živote
Absencia kostolov v tejto krajine bola obrovská, vieru nebolo možné prakticky odovzdať. Ľudia nevedeli, ako sa modliť a čo robiť pri svätej omši. Istá stará babička, ktorá už zomrela, nám rozprávala, že vždy sa pozerala na svoju mamku, ako sa večer modlí, ako žehná vankúš a potom sa ukladá spať. Prosila ju, aby ju to naučila. Mama jej povedala, že to nejde, že je to nebezpečné. Táto babička celý život v sebe cítila túžbu modliť sa ako jej matka; a táto jej úprimná túžba stačila nato, aby po príchode kňaza do Permu začala žiť úprimný kresťanský život a prijala aj sviatosti.
Istému mužovi ešte v detstve povedal dedko na smrteľnej posteli, že je pokrstený katolík, aby si to vždy pamätal. Na dedkove slová si spomenul až po mnohých rokoch, keď v miestnej televízii uvidel reportáž o príchode katolíckeho kňaza do Permu. Dnes chodia do kostola už aj jeho vnúčatá.
Každý veriaci človek tu má svoj životný príbeh a často veľmi zaujímavý. U nás sa kladie veľký dôraz na prípravu. Jednak, čo sa týka katechizmu, no dáva sa čas aj na zakorenenie vo farnosti. Jednotlivec má malú šancu, aby vydržal, farnosť ho musí podržať.

 

Je ťažké byť katolíkom v Rusku?
O Rusku máme často rôzne skres­lené predstavy. Ale byť katolíkom v Rusku je rovnako ťažké, ako byť opravdivým katolíkom kdekoľvek vo svete. Pôsobiť ako kvas v ceste môžeme vždy a všade – a my práve teraz tu v Perme.   

 

AKO POMôCť
Misiu v Perme môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu IBAN SK46 0200 0000 0026 9796 1096, BIC (SWIFT): SUBASKBX.
Adresa majiteľa účtu: Milosrdné sestry Svätého kríža, Ružová 4, 917 02 Trnava. Správa pre prijímateľa: misionárky v Perme.
       



 

Katarína Jureková
SNÍMKA: ARCHÍV AUTORKY
Páčilo sa :
0