9. apríla 2018
Čítaní: 29
KN 13-14/2018 | Téma
Exorcista nie je mág, ale služobník Boha
Prežívame najväčšie kresťanské sviatky liturgického roka – umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Svojou obetou na kríži Kristus porazil nielen smrť, ale i diabla. A to navždy. Napriek tomu Boh dovoľuje zlému duchu, aby občas škodil ľuďom i svetu. Dokonca sa stáva, že sa zmocní konkrétneho človeka. A tu prichádza so svojou službou exorcista.

Keď som sa v Bratislave stretol s talianskym exorcistom Giannim Sinim (63), nemal som strach ani predstavy pomýlené literárnymi či filmovými opismi. Tento rodený Sardínčan nie je žiadnym mágom so zvláštnymi schopnosťami, nie je to divný človek, ako exorcistov často opisujú médiá. Gianni Sini je na prvom mieste katolícky kňaz a farár, ktorý slúži ľuďom. Pretože vykonávanie exorcizmov je na prvom mieste služba ľuďom, a to s poverením diecézneho biskupa. Totiž samotný biskup je vo svojej diecéze exorcistom a vykonávaním tejto služby môže poveriť niektorého kňaza. Gianni Sini je aj literárne činný. Doteraz vydal šesť kníh, z ktorých posledná Diabol kúzla zbavený vyšla aj v slovenčine. Ako exorcista pôsobí už viac ako tridsať rokov. 

Žijeme predsa v 21. storočí Aj pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa je presvedčený, že v treťom tisícročí má zmysel hovoriť o satanovi. Sú tu však dva extrémy, ktorým sa treba vyhnúť – vidieť diabla všade alebo nevidieť ho nikde a popierať ho za každú cenu. Exorcista alebo exorcizmus sú v dnešnej spoločnosti prezentované ako nejaká povera, ako niečo, čo patrí do stredoveku. Keď sa pápež Pavol VI. odvážil pripomenúť kresťanom, že diabol existuje, časť kultúrneho sveta reagovala s pohoršením: Ešte sa dnes niekto odvažuje hovoriť o diablovi? Vraciame sa azda ku stredovekému tmárstvu? Ako však potom vysvetliť to, že stále viac ľudí sa obracia na exorcistov s prosbami o pomoc či o radu? Oficiálne štatistiky na Slovensku či inde vo svete nemáme. Je to hlavne preto, lebo o týchto prípadoch sú exorcisti povinní mlčať. „Taliansky týždenník Panorama však zverejnil v roku 2012 článok, v ktorom sa uvádza, že v Taliansku sa každoročne obráti na exorcistov pol milióna ľudí,“ uvádza Gianni Sini. Neznamená to, že všetci sú posadnutí, ale chcú vedieť viac o svojich problémoch, ktoré majú vo svojom živote. „Prostredníctvom rozhovorov a rozlišovania nakoniec zistíme, že najčastejšie ide o strach a neistotu, ktoré vyplývajú zo životných starostí. Prípadov skutočného posadnutia zlým duchom je pár. Exorcisti hovoria o jednom až dvoch percentách,“ dodáva Gianni Sini. Na základe týchto faktov a skúseností si ale myslí, že exorcistov je aj tak stále málo. Podľa Medzinárodnej asociácie exorcistov, ktorá je ako jediná uznaná aj Vatikánom, pôsobí na celom svete 404 exorcistov a 124 ich pomocníkov. Najviac ich je v Taliansku, až 240. V ostatných krajinách je ich menej. Podľa údajov asociácie pôsobí na Slovensku 9 exorcistov. 

Je to zodpovedná služba Nie každý, kto vyhľadá exorcistu, je posadnutý. Aj v úvode knihy modlitieb exorcizmov je uvedené, že kňaz nesmie vykonávať exorcizmus na osobe, pokiaľ si nie je morálne istý, že osoba je posadnutá. A rovnako ho nemôže vykonávať s cieľom diagnostiky, ako sa to robí napríklad v medicíne. „My to musíme zisťovať prostredníctvom rozhovoru s konkrétnym človekom. Ak ho vyzvem, aby sa so mnou modlil, a vidím, že má isté reakcie, napríklad nedokáže skončiť modlitbu, tak chápem, že je tam niečo zvláštne,“ uvádza Gianni Sini a pokračuje, „v takýchto prípadoch sa často stáva, že nám chcú zobrať alebo zničiť naše nástroje, ktoré používame – štólu fialovej farby, nádobu so svätenou vodou či rituál. V tej chvíli vidím, že oni chápu, že začína zápas, zápas medzi dobrom a zlom.“ Exorcista v takomto prípade však nie je ten, kto sa vlastnými schopnosťami snaží oslobodiť posadnutého človeka. Exorcista je len prostriedkom. „Sila exorcistu spočíva v tom, že má na to poverenie od biskupa. Ak by sa niektorý kňaz predstavil ako exorcista bez právomoci danej biskupom, tak by sa mu diabol počas exorcizmu vysmial. Povedal by mu, že nemá nad ním moc,“ dodáva. 

Dôverujme Bohu Dnešná spoločnosť sama seba považuje za racionálnu a verí, že sa riadi výlučne rozumom a dôkazmi. Prežívame tretiu technologickú revolúciu. Máme dojem, že napríklad dnešná medicína už dokáže vyliečiť väčšinu chorôb, že technika za nás urobí skoro všetko. Zabúdame na Boha, lebo veríme, že všetko zvládneme vlastnými silami. Viera a náboženstvo sú podľa viacerých niečo, čo patrí do kultúrneho dedičstva. Lenže potom zistíte a vidíte, že mnohé mamičky uväzujú na kočíky či ruky svojich detí červené šnúrky; že ľudia nosia rozličné kamene a veria v ich domnelú silu; že navštevujú rôznych veštcov a veštice, lebo majú zdravotné problémy. „V skutočnosti,“ uvádza exorcista Gianni Sini, „u mnohých nie je túžba zasvätiť dieťa úplne Kristovi. Je tu, žiaľ, tendencia zveriť ho aj niekomu, kto má nejaké nadprirodzené sily. Musím povedať, že tu sa pácha hriech proti prvému Božiemu prikázaniu. Ak ja verím v silu modlitby, vo sviatosti, v Eucharistiu a vo sviatosť zmierenia, prečo mám potrebu hľadať amulety, ktoré zavesím na dieťa? Dieťa je chránené od chvíle, keď prijalo krst. Pán ho totiž krstom oslobodil od dedičného hriechu. Všetky tieto veci nie sú prejavom autentickej viery, ale sú poverami a mágiou.“ 

Modlitba a sviatosti Naša viera a náš život sa odohrávajú v slobode môcť sa rozhodnúť medzi dobrom a zlom. A medzi najväčšie zbrane, ktoré nám môžu pomôcť, patria modlitba a sviatosti. Gianni Sini upozorňuje, že ten, kto má problémy so zlým duchom, alebo je dokonca posadnutý, má čo najviac pristupovať ku sviatostiam. „Ľudia si mylne myslia, že posadnutý človek nedokáže pristupovať ku sviatostiam. Nie. Ja som mal prípad ženy, ktorá bola oslobodená od zlého ducha po skoro siedmich rokoch exorcizmov. Spoločne s manželom sa každý deň doma modlili ruženec a ona každý deň chodila na svätú omšu a prijímala Eucharistiu.“ Modlitba a sviatosti sú podľa Gianniho Siniho silnými zbraňami proti zlému duchu, ktoré majú možnosť využívať všetci veriaci. 

Moc Kristovho kríža Zápas medzi dobrom a zlom, ktorý vedie exorcista v mene Cirkvi, má jedného jasného víťaza – ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista. Nám ľuďom sa zdá Ježišovo ukrižovanie ako gesto najväčšieho poníženia, ale práve na kríži utrpel diabol svoju najväčšiu porážku. Môžeme povedať, že posledným pokušením Krista bolo to, keď sa mu posmievali okoloidúci na Golgote a hovorili: „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ (Mt 27, 40). Ježiš ale na ňom ostal a položil za nás svoj život. Gianni Sini v tejto súvislosti dodáva: „V rituáli exorcistu nachádzame práve tieto slová: ,Prikazuje ti to Kristus, večné Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, aby spasilo človeka, ktorý sa stratil kvôli tvojej závisti; ponížil seba samého, stal sa poslušným až na smrť. Hodní jeho, ktorý obetoval nevinného Izáka, predal Jozefa, obetoval sa ako veľkonočný baránok ukrižovaný človekom a zvíťazil nad peklom...‘ Tu sa ukazuje, že katechéza Cirkvi by sa dnes mala zamerať na veľkonočné ohlasovanie. Nie na ohlasovanie strachu z diabla, ale na túžbu stretnúť sa s Kristom, ktorý ho už porazil.“ 

Nemajte strach Keď sa dnes hovorí o diablovi či zlých duchoch, často sa to banalizuje, človek je vysmievaný alebo má strach. Nájdu sa, žiaľ, kňazi, ktorí povedia, že veriaci sa tým iba strašia. Podľa exorcistu Ganniho Siniho by ľudia mali mať pred diablom nie strach, ale istý rešpekt v tom zmysle, aby ho nevzývali. „Pretože uzavrieť dohodu s diablom, diskutovať s ním, tak to vás privedie na zlú cestu. Ak s ním začneš diskutovať o filozofii či teológii, si už vopred porazený,“ uvádza exorcista a pokračuje, „keď som vydal moju prvú knihu, zdôrazňoval som práve tento fakt. Uviedol som, že ja s diablom nevediem dialóg. Diablovi iba nariaďujem v mene Krista a Cirkvi.“ 

Odriekanie a pôst Na záver zaujímavého rozhovoru s talianskym katolíckym kňazom a exorcistom Giannim Sinim zaznelo aj jeho povzbudenie pre čitateľov Katolíckych novín. Život kresťana by nemal mať prázdne miesta, uviedol, pretože inak ho môže obsadiť niekto iný. „Neustále máme ohlasovať veľkonočnú zvesť o Kristovom vzkriesení. Musíme byť spojení s Kristom v modlitbe, vo sviatostiach a musím povedať, že aj v odriekaní, ktorému učili už otcovia púšte. Pokora, odriekanie a aj nejaký pôst, ktorý však nesmie byť s cieľom schudnúť, ale pôst nasmerovaný na lásku. Ja sa niečoho vzdám, aby som to daroval chudobným. A týmto spôsobom sa dobre duchovne pripravíme na prežitie Veľkej noci.“ 

ĽUDOVÍT MALÍK
Snímky: Erika Litváková
Páčilo sa :
0