9. apríla 2018
Čítaní: 7
KN 13-14/2018 | Reportáž
V Macedónsku prežívajú sviatky srdečne
NAVŠTÍVIŤ V ČASE PRAVOSLÁVNYCH VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV JUHOVÝCHODNÚ ČASŤ BÝVALEJ JUHOSLÁVIE A PREŽIŤ ICH S TAMOJŠÍMI SRDEČNÝMI ĽUĎMI MÔŽE BYŤ VYNIKAJÚCOU DUCHOVNOU I ĽUDSKOU INŠPIRÁCIOU

Najvýznamnejší kresťanský sviatok Kristovho vzkriesenia slávia pravoslávni veriaci trochu inak než katolíci. Takisto sa po väčšinu rokov termíny katolíckej a pravoslávnej Veľkej noci rozlišujú dátumovo, keďže Pravoslávna cirkev používa juliánsky, zatiaľ čo Katolícka a Evanjelická gregoriánsky kalendár – napríklad tohtoročná Veľkonočná nedeľa v pravoslávnych oblastiach pripadne na ôsmeho apríla – o týždeň neskôr ako u nás. Na určenie dátumu tohto pohyblivého sviatku je smerodajný prvý úplnok po dvadsiatom prvom marci. Menší rozdiel je i v pomenovaní sviatku – kým v našich končinách mu vravíme Veľká noc, na Balkáne je to Veligden – Veľký deň. Takéto označenie ale nie je rovnaké v celom pravoslávnom svete – v rusky hovoriacich krajinách sa používa tradičnejšie slovo Pascha, majúce koreň v gréckom slove pascho – trpieť. Zažiť veligdenskú atmosféru v Macedónsku je možno ešte silnejším zážitkom než u nás doma. Najmä v menších mestečkách, kde sa ľudia navzájom dobre poznajú a ich spolupatričnosť je o to väčšia. 

V období príprav Najdôležitejším v čase príprav na veľkonočné sviatky je aj u pravoslávnych veriacich Pôst. Macedónci ho volajú Velikijat post – Veľký pôst, a ide o štyridsaťdňové obdobie. V tom čase sa nekonzumuje najmä mäso, vajcia, mlieko, mliečne výrobky a olej. Velikijat post veriaci považujú za dôležitú duchovnú prípravu a očistu, aby mohli dôstojne prijať Kristovo vzkriesenie. Počas Veľkého pôstu sa spievajú piesne pokánia určené pre toto obdobie, nazývané Posten triod. Pôstne obdobie je časom zasvätenia človeka Bohu, po vzore Krista, ktorý strávil štyridsať dní pôstu na púšti ako prípravu na svoju obetu za človeka. „Počas tohto obdobia sa postíme, nekonajú sa zábavy ani svadby. Najprísnejší pôst držíme na Veľký piatok,“ dozvedáme sa od jedného z domácich o zvykoch, ktoré sú veľmi podobné tým našim. 

Berovo Sedemtisícové mestečko Berovo, ležiace v prekrásnych horách východného Macedónska a takmer tisícmetrovej nadmorskej výške, je obľúbeným miestom oddychu domácich. Od metropoly Skopje je vzdialené stošesťdesiat kilometrov a mnohí tamojší rodáci, žijúci a pracujúci v hlavnom meste či v zahraničí, sa doslova tešia na sviatky, aby sa zvítali so svojimi blízkymi a s priateľmi. Berovo okrem toho láka i množstvo turistov, najmä z rôznych kútov Macedónska a susedného Bulharska, a tak sú počas Veľkej noci všetky ubytovacie kapacity beznádejne plné. Do mestečka prichádzame večer a bez rezervácie. V Macedónsku však má každá situácia napokon riešenie: kamarát sa spýta kamaráta, až sa nakoniec dostávame k sympatickej mladej rodinke, ktorá má jednu z izieb pripravenú pre hostí, tento rok sa však rozhodli ju neprenajímať. Pre náhodných pútnikov zo Slovenska sa však vždy dá spraviť výnimka. Chladný večer trávime v dobre vykúrenej obývačke so skvelými ľuďmi a rozprávame sa o živote. Trápia ich podobné problémy ako našincov, no okrem ekonomických záležitostí a práce majú navyše obavy z budúcnosti svojej domoviny. Hrozbu vidia mnohí najmä v silnejúcom vplyve menšín a viacerí sa netaja i obavami z možného rozdelenia Macedónska medzi Albánsko, Bulharsko a Grécko. Uvedomujú si slabú pozíciu svojej domoviny na poli medzinárodnej politiky, no sú o to srdečnejší. Návšteva Macedónska v mnohom pripomína cestovanie po slovenských regiónoch v deväťdesiatych rokoch, keď ľudia žili skromnejšie, no mali k sebe navzájom oveľa bližšie a vedeli si pomôcť. Počas sobotnej noci sa nejde spať skoro: patrí polnočnej bohoslužbe, ktorej súčasťou je rovnako ako v nasledujúci deň, chodenie okolo kostola. Po polnoci doma uvaria vajíčka, ktoré budú rozdávať na druhý deň svojim blízkym a priateľom. 

Radostný večer Počas nedeľnej večernej bohoslužby je hlavné námestie v Berove plné. Ľudia prichádzajú so zapálenými sviečkami v rukách, mnohí pešo až z domu, niekoľkokrát obídu chrám a sviečky zasadia do piesku na dne spoločných svietnikov. Keď je večer pri konci, nadšene sa zdravia slovami: „Christos voskrese!– „Ježiš vstal z mŕtvych!“ – na ktoré odpovedajú: „Vistina voskrese!“ – „Skutočne vstal z mŕtvych!“ Ľudia sa zároveň navzájom obdarúvajú na červeno namaľovanými varenými vajíčkami. Berovčania sviatočný večer využívajú aj ako miesto stretnutia a rozhovorov s tými, ktorých dávno nevideli. Svetské a duchovné sa tam striktne neoddeľuje a kaviarne rozmiestnené pozdĺž pešej zóny sa po bohoslužbách plnia starými priateľmi, ktorých úsmevy prezrádzajú, že majú ozajstnú radosť zo vzájomnej blízkosti a dlho očakávaných stretnutí. „Dnešný večer je v mnohom jedinečný. Nielen šírením dobrej zvesti, ale i tým, že môžeme byť konečne spolu. Najmä pre tých, ktorí študujú či pracujú v zahraničí – a v Macedónsku ich nie je málo – je Veligden skutočným sviatkom!“ dozvedáme sa od mladého Berovčana Georgiho. Skutočnosť, že ľudské a Božie nie je od seba oddelené, pripomína napokon i jedna z macedónskych ľudových piesní s názvom Na Veligden. Spieva sa v nej: „Na Veľkú noc som sa zaľúbila, v ten veľký kresťanský deň. Bože, pomôž mi i ty, povedz mi, kdeže ho nájdem...“ O jej obľube v súčasnosti zasa svedčí i fakt, že nedávno bola naspievaná v modernej, do džezu ladenej verzie, zachovajúc si však folklórne prvky a obsadenie tradičnými hudobnými nástrojmi. 

Vajíčka a zvyky Veľkonočný pondelok, presnejšie jeho dopoludnie, je v Berove veľmi obľúbenou bodkou za veľkonočnými sviatkami. Kým tamojšie dievčatá sa tešia najmä na vyhodnotenie súťaže vo výzdobe kraslíc, chlapci a muži zbožňujú súťaž v rozbíjaní varených vajíčok. Ide o premyslený súbor kôl, ktoré vrcholia vo štvrťfinále, v semifinále a vo finále. A ako súboj prebieha? Každý zo zúčastnených musí odovzdať dve rovnaké varené vajíčka, z ktorých jedno vyberie rozhodca a druhé zostáva na kontrolu, najmä aby sa v hre nepodvádzalo a niekto nebodaj nepriniesol vajíčko sadrové. Dvojica súperov sa postaví oproti sebe s vajíčkami v ruke a ten, ktorý je na rade, sa snaží rozbiť ťukaním vajíčko protivníka tak, aby jeho vajce zostalo celé. Komu škrupina pukne, je z hry vyradený, kým úspešnejší zo súperov postupuje ďalej. V prevažne mužskom dave to vrie najmä vo finále. Výhra je vecou prestíže a víťaz to na sebe dá poznať sebavedomým úsmevom. Počas celého ďalšieho roka naňho budú ostatní Berovčania hľadieť s obdivom. Podobný zvyk oťukávania vajíčok majú i v susednom Grécku a je možné, že do Macedónska sa dostal práve odtiaľ. Okrem populárnych súťaží má maľovanie kraslíc, majúce korene ešte v predkresťanskom období, svoju symboliku. Podľa slov domácich nesú vajíčka najčastejšie červenú farbu, ktorá symbolizuje silu a moc, pričom predstavuje Kristovu krv. Krv toho, ktorý neváhal prijať kríž, aby tak spasil každého človeka na zemi. Vari v každej macedónskej domácnosti udržujú v spojitosti s vajíčkami ešte jeden dôležitý zvyk: prvé tri z maľovaných vajíčok sa uvaria už na Zelený štvrtok a požehnajú sa v kostole. Prvé z nich je obetou Bohu, druhé je posvätené domu a domácnosti a tretie sa rozbije pre šťastie a hojnosť. 

Pondelok patrí prírode Hoci je v tamojších horách stále chladno a na vyššie položených miestach počas Veľkej noci nezriedka napadne i mokrý sneh, pondelok patrí najmä prechádzkam a posedeniu v prírode. K akémusi rodinnému rituálu patrí krátka prechádzka po brehoch Berovského jazera, priehrady s čistou vodou, postavenej hlboko v ihličnatých lesoch nad mestom; najviac sa však všetci tešia na neďaleké lúky, kde sa dnes bude hodovať, tancovať a spievať! Najmä berovská mládež, no i staršie ročníky, tam privezú stoly, stoličky, reproduktory a najrôznejšie zariadenia na prípravu mäsových šašlikov a ďalších jedál. Ak by ste aj v nevedomosti prišli s prázdnymi rukami, nik z domácich vás o hlade ani o smäde nenechá. Otvorená myseľ a srdce sú kľúčom k priazni domácich a nasledujúce hodiny tak musia patriť kolektívnym balkánskym tancom, veseliu, pivu a rakiji. Uraziť pohostinnosť Berovčanov nemôžeme ani nechceme a náš odchod z mestečka tak bez váhania presúvame na utorok. A čo nám macedónsky Veligden dal? Najmä dobrý pocit z toho, že i neznámi ľudia majú k sebe stále blízko. Macedónci by mnohých z nás mohli učiť. Nezištnosti, ľudskému teplu i tomu, ako prežívať sviatky otvorene a srdečne. Nehľadiac na pozlátku a efekt, ale na to podstatné, čo má každý z nás vnútri. Lebo i Kristovým hlavným odkazom je láska. A jej najväčším dôkazom je to, čo prežívame počas Veľkej noci. 

PETER HUPKA
SNÍMKY: AUTOR
Páčilo sa :
0