11. apríla 2017
Čítaní: 112
KN 14/2017 | Vatikán
Abrahám je náš otec vo viere i v nádeji

Na generálnej audiencii 29. marca Svätý otec pokračoval v cykle katechéz o nádeji, pričom poukázal na Abraháma nielen ako Na otca vo viere, ale aj ako na otca v Nádeji.

Biblický úvod ku katechéze vybral Svätý Otec z Listu Rimanom: „Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých, ako je napísané: ‚Ustanovil som ťa za otca mnohých národov‘ – pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: ‚Také bude tvoje potomstvo.‘ Aneochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť“ (Rim 4, 16 – 19a. 22). Boh, ktorý volá k životu „Pasáž z Listu Rimanom, ktorú sme si práve vypočuli, je nám veľkým darom. Vskutku sme navyknutí uznávať Abraháma za nášho otca vo viere; dnes nám apoštol dáva porozumieť, že Abrahám je pre nás otcom v nádeji, nielen vo viere. A to preto, že v jeho príbehu už môžeme vnímať ohlasovanie zmŕtvychvstania, nového života, ktorý víťazí nad zlom a nad samotnou smrťou. V texte sa hovorí, že Abrahám uveril Bohu, ‚ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet‘ (Rim4, 17). A potom upresňuje: ‚A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté – veď mal skoro sto rokov – a že je odumreté aj Sárino lono‘ (Rim 4, 19). Toto je skúsenosť, ktorú sme povolaní žiť aj my. Boh, ktorý sa zjavuje Abrahámovi, je Bohom, ktorý zachraňuje; Bohom, ktorý dáva vyjsť z beznádeje a zo smrti; Bohom, ktorý volá k životu.“ uveriť aj v najväčšej beznádeji „V tejto súvislosti nám Pavol pomáha zaostriť pohľad na veľmi úzke prepojenie medzi vierou a nádejou. Potvrdzuje totiž, že Abrahám ‚proti nádeji v nádeji uveril‘ (Rim 4,18). Naša nádej sa nezakladá na ľudskom uvažovaní, na ľudských prognózach a ubezpečeniach; prejavuje sa tam, kde už viac niet nádeje, kde niet ničoho, v čo by sme mohli dúfať; presne tak, ako sa to dialo u Abraháma zoči-voči jeho blí žiacej sa smrti a neplodnosti manželky Sáry. Pre nich už bol koniec, nemohli mať deti; a práve v tej situácii Abrahám uveril a dúfal proti každej nádeji. A toto je veľká vec! Veľká nádej korení vo viere a práve preto je schopná presiahnuť každé obmedzenie nádeje. Áno, lebo sa nezakladá na našom slove, ale na Božom slove. Takže aj v tomto zmysle sme povolaní nasledovať príklad Abraháma, ktorý aj zoči-voči evidentnej skutočnosti, ktorá sa zdá byť odsúdená na smrť, dôveruje Bohu, ‚pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil‘(Rim 4, 21).“ otvorme srdcia Božej sile „Rád by som vám položil jednu otázku: Sme o tomto všetci presvedčení? Sme presvedčení, že Boh nás má rád a že všetko, čo nám prisľúbil, je ochotný priviesť k naplneniu? ‚Ale otče, koľko sa za to musíme modliť?‘Stojí nás to len jedno: otvoriť si srdce. Otvorte svoje srdcia a táto Božia sila vás bude viesť vpred a vykoná zázračné veci anaučí vás, čo je to nádej. Toto je jediná cena: otvoriť srdce viere a zvyšok už vykoná on. Toto je paradox azároveň je to najsilnejší, najvyšší prvok našej nádeje. Nádej založená na prísľube, ktorý sa z ľudského pohľadu zdá byť neistý a nepredvídateľný, ktorý však nezlyhá ani zoči-voči smrti, keďže ten, kto dáva prísľub, je Boh vzkriesenia a života. Toto nesľubuje hocikto, to nie! Ten, kto dáva prísľub, je Boh zmŕtvychvstania a života.“ čo Boh sľúbi, to splní „Drahí bratia a sestry, vyprosujme si dnes od Pána milosť zostať pevne stáť nie tak na základe našich istôt, našich schopností, ale na základe nádeje vyvierajúcej z Božieho prísľubu ako ozajstné Abrahámove deti. Keď Boh niečo prisľúbi, svoj prísľub dovedie k naplneniu. Nikdy sa nestane, žeby nesplnil svoje slovo. Atak náš život nadobudne nové svetlo vo vedomí, že ten, ktorý vzkriesil svojho Syna, vzkriesi aj nás a skutočne nás naplno zjednotí so sebou samým, spolu so všetkými našimi bratmi vo viere. My všetci veríme. Dnes sme všetci na námestí, chválime Pána, budeme spievať Otčenáš, potom prijmeme požehnanie... Nuž, toto sa pominie. Avšak aj toto je prísľubom nádeje. Ak máme dnes otvorené srdce, uisťujem vás, že my všetci sa stretneme na nebeskom námestí navždy, čo sa nikdy neskončí. Atoto je ten Boží prísľub. A je to naša nádej, ak otvoríme svoje srdcia.“

–vrSK
SNímKa: profimedia.sk
Páčilo sa :
0