14. júna 2017
Čítaní: 11
KN 14/2017 | Editoriál
Editoriál

Koniec školského roka už počítame na prstoch. A nielen deti, ale aj rodičia a azda najviac učitelia. Ešte posledné písomky, skúšanie... Musím povedať, že počas roka sme sa nejedenkrát pozastavili nad potrebou niektorého učiva pre život, no zdôvodnili sme to aspoň ako tréning pamäti. Toľko sa však dbá na vedomosti, že mnohí pedagógovia i rodičia zabúdajú na tie najpotrebnejšie veci. A don Jozef Luscoň to v duchovnej obnove (s.8–9) v dnešných novinách vyjadril úplne jednoznačne – „Najdôležitejšia je výchova pre nebo, ktoré sa dosiahne čestným životom a statočnou prácou. A nezabúdať žiť so svojimi deťmi realitu hodnú ich starých rodičov.“ Ja si pod tým predstavujem čestnosť, praktickosť a budovanie dobrých vzťahov v rodine a s kamarátmi, slušnosť či schopnosť ospravedlniť sa. Koľko mladých vie použiť skrutkovač? Koľko si vie navariť, vymaľovať izbu, pracovať v záhrade? Koľkí ako dobrovoľníci pomáhajú druhým? Páčil sa mi aj návrh jedného otca na rodičovskom združení: „Naše deti vytvorili skvelý kolektív. Čo keby sme sa dohodli a nepodľahli volaniu osemročných gymnázií a zachovali ich triedu? Čo keby sme nad extra hodiny angličtiny postavili radšej sociálne zručnosti?“ Naučme sa „čítať“ povolanie v duši detí, vnúčat, žiakov.Dovoľme im objaviť svoje talenty a vybrať si vlastnú cestu. Veď čo môže byť lepšie ako robiť to, k čomu ma Boh volá, na čo mi dal talent, v čom viem byť dobrý a užitočný? Preto vám ponúkame rozhovor aj so skvelým keramikárom Ignácom Bizmayerom (s. 10 – 11) i zaujímavý profil spisovateľa Karla Maya, ktorý v Old Shatterhandovi vykreslil kresťana milujúceho Boha i blížnych (s. 21) .

Anna Pospíšilová
Páčilo sa :
0