3. júla 2017
Čítaní: 31
KN 14/2017 | Editoriál
EDITORIÁL

Nedávno slovenských futbalových fanúšikov rozhorčila udalosť, po ktorej sa dostali na pretras otázky fair play v športe, diskriminácia malých krajín i pravidlá hlavnej riadiacej organizácie európskeho futbalu UEFA. Na európskom šampionáte do 21 rokov postúpili po výsledku 1 : 0 do semifinále Taliani s Nemcami na úkor húževnatých mladých Slovákov. Nebudem hodnotiť zápas ani pravidlá, pretože kontroverzný „dohodnutý“ výsledok zápasu Švédov s Dánmi vyradil z hry seniorskú reprezentáciu Talianska počas majstrovstiev Európy v roku 2004 a nikto zo slovenských fanúšikov sa nad tým nepohoršoval. Problém je, že zmysel pre spravodlivosť sa v človeku ozýva zvyčajne až vtedy, ak sa ho čosi bytostne dotýka. Keď sa však dejekrivdainým,častovolímerad-šej „pštrosiu politiku“. Ak niekto nezasahuje do nášho osobného priestoru, okolie nás nezaujíma. Občas sme ako slimáky z rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktoré sa zalepia vo svojom domčeku a „kašlú na svet“. Iste mi dáte za pravdu, že futbal by mal ľudí najmä spájať. A muži by mali bojovať nielen na ihrisku, ale aj v živote. Za svoje ženy, deti, rodiny, hodnoty. Tak ako to predviedli dva výborné tímy v priateľskom zápase Gólu za život (s. 4). „Snom chalaniska je nastúpiť na trávnik so znelkou Ligy majstrov... Doplnený o sen otca držať pritom za ruku vlastné deti,“ zhodnotil zápas jeden z aktérov.

Nejde v našom živote práve o to? Zbaviť sa individualizmu, pocitov krivdy,ktorá sa deje„iba mne“,vyliezť zo svojho slimačieho domčeka, byť tu pre niekoho a držať ho zaruku? Zdá sa to málo na životnýcieľ? Možno. Ale niekedy je to oveľa

ťažšie, ako postúpiť do semifinále európskeho šampionátu.

 

MARIANNA BUBLAVÁ
Páčilo sa :
0
14. júna 2017
Čítaní: 18
KN 14/2017 | Editoriál
Editoriál

Koniec školského roka už počítame na prstoch. A nielen deti, ale aj rodičia a azda najviac učitelia. Ešte posledné písomky, skúšanie... Musím povedať, že počas roka sme sa nejedenkrát pozastavili nad potrebou niektorého učiva pre život, no zdôvodnili sme to aspoň ako tréning pamäti. Toľko sa však dbá na vedomosti, že mnohí pedagógovia i rodičia zabúdajú na tie najpotrebnejšie veci. A don Jozef Luscoň to v duchovnej obnove (s.8–9) v dnešných novinách vyjadril úplne jednoznačne – „Najdôležitejšia je výchova pre nebo, ktoré sa dosiahne čestným životom a statočnou prácou. A nezabúdať žiť so svojimi deťmi realitu hodnú ich starých rodičov.“ Ja si pod tým predstavujem čestnosť, praktickosť a budovanie dobrých vzťahov v rodine a s kamarátmi, slušnosť či schopnosť ospravedlniť sa. Koľko mladých vie použiť skrutkovač? Koľko si vie navariť, vymaľovať izbu, pracovať v záhrade? Koľkí ako dobrovoľníci pomáhajú druhým? Páčil sa mi aj návrh jedného otca na rodičovskom združení: „Naše deti vytvorili skvelý kolektív. Čo keby sme sa dohodli a nepodľahli volaniu osemročných gymnázií a zachovali ich triedu? Čo keby sme nad extra hodiny angličtiny postavili radšej sociálne zručnosti?“ Naučme sa „čítať“ povolanie v duši detí, vnúčat, žiakov.Dovoľme im objaviť svoje talenty a vybrať si vlastnú cestu. Veď čo môže byť lepšie ako robiť to, k čomu ma Boh volá, na čo mi dal talent, v čom viem byť dobrý a užitočný? Preto vám ponúkame rozhovor aj so skvelým keramikárom Ignácom Bizmayerom (s. 10 – 11) i zaujímavý profil spisovateľa Karla Maya, ktorý v Old Shatterhandovi vykreslil kresťana milujúceho Boha i blížnych (s. 21) .

Anna Pospíšilová
Páčilo sa :
0