13. mája 2015
Čítaní: 1 452
KN 20/2015 | Listáreň
Dojčiť a kŕmiť deti v kostole – áno či nie
Je nevhodné sýtiť deti – batoľatá i väčšie – v kostole počas slávenia svätej omše. Narúša to váŽnosť a dôstojnosť liturgie a vyrušuje nielen rodičov týchto detí, ale aj ostatných veriacich. Jestvuje niekoľko riešení, ako predísť kŕmeniu či neprístojnému správaniu detí v kostole

Vážená redakcia,
počas nedeľnej svätej omše mladá mamička dojčila dieťa. Matka
sedela vpredu, bokom od oltára. Dieťa, ktoré pridájala, bolo už
väčšie, cupitalo po kostole. Iní
rodičia počas bohoslužby kŕmili deti chrumkami alebo sladkosťami a dávali im piť. Chcel by som sa spýtať či sa starostlivosť o deti tohto druhu má akceptovať. Ako to riešiť? Ďakujem za odpoveď.
                                        RUDOLF, Prešov

 

Milý Rudolf,
vo viacerých slovenských kostoloch sa počas svätej omše objavuje „starostlivosť“ o deti, ktorú opisu­jete. Je to jeden z nových fenoménov, ktoré sa dostávajú do liturgie. Rodičia na svätých omšiach s účasťou detí (takzvané detské omše), ale aj na iných, ktoré nie sú osobit­ne vyhradené pre deti, dávajú deťom jedlo. Deti si nosia so sebou hračky a počas bohoslužby sa hrajú. V niektorých prípadoch, ako ste to zažili aj vy, sa mamičky odhodlajú dojčiť, a to priamo v prednej časti kostola. Žiaľ, celá táto prax odporuje duchu liturgie. Jestvuje na to viacero dôvodov. Hlavným z nich je, že liturgické slávenie sa má prežívať všetkými (zdôrazňujem všetkými) účastníkmi nábožne, aktívne a vedome. Ak sa ako rodič musíte starať počas bohoslužby o dieťa, nemôžete sa vedome, aktívne a ani nábožne zapojiť do liturgie, lebo vaša pozornosť je neustále odvádzaná hrajúcim sa, pobehujúcim či hladným dieťaťom. A to sa netýka výhradne rodičov, ktorí prišli na svätú omšu so svojou ratolesťou, ale všetkých zúčastnených (opäť zdôrazňujem všetkých), počnúc celebrantom až po tých, čo sedia vzadu v kostole.
To, čo ste zažili vo vašom kostole, vás zrejme rozrušilo, preto ďalšie vedomé, aktívne a nábožné prežívanie svätej omše nebolo možné. V konečnom dôsledku z takto slávenej liturgie nemá opravdivý a pl­nohodnotný úžitok nikto – ani deti, ani rodičia a ani ostatní veriaci, ba ani kňaz. Toto nie je ani zďaleka cieľom našich stretnutí s Pánom.
Rodičia s malými deťmi, ktoré nevydržia zostať ticho počas bohoslužby, aby nevyrušovali ostatných, nech sa pri nich doma vystriedajú. Prípadne nech im v tom pomôžu starí rodičia. Ak to nie je možné (napríklad jeden z rodičov musí ísť do práce) a pri deťoch nemá kto zostať, v tom prípade rodič ani ich dieťa nie sú viazaní účasťou na svätej omši, a to ani v nedeľu či prikázaný sviatok. Veď sa starajú o niekoho, kto vyžaduje celú ich pozornosť.
Nastoľuje sa otázka detských svätých omší a ako by ich mali zvládnuť kňazi. Ak deťom dovolíme, aby sa počas bohoslužby zabávali jedením či hraním, potom je otázne, či ich vedieme k správnemu chápaniu eucharistického slávenia. Veď samotná Eucharistia je pokrmom. Takto sa zmazáva zásadný rozdiel medzi „hocakým“ jedlom a eucharistickým pokr­mom. Stráca sa rozdiel medzi kultovým prejavom, ktorý má svoje pravidlá platné aj pre deti a hraním sa na ihrisku. Ak sa pozrieme do Nového zákona, zistíme, že sv. Pavol, apoštol, bol proti tomu, aby sa Eucharistia spájala s agapé (poeucharistická hostina), lebo niektorí prestali chápať rozdiel medzi bežným jedlom a Eucharistiou.
Milý Rudolf, problém, ktorý ste naznačili, možno ideálne riešiť vo väčších farnostiach. Rodičia majú k dispozícii miestnosť priamo v areáli kostola, kde môžu ponechať svoje deti, aby sa pod dozorom animátorov hrali a oni zatiaľ idú na svätú omšu. Staršie deti už treba viesť k tomu, aby aktívne prežívali liturgiu (nie hru s hračkami či jedenie), a to spevom, modlitbou, zapájaním sa do tých častí, ktoré dovoľuje Misál pre omše za účasti detí. Takto najmenších učíme správnej úcte k Eucharistii a vychovávame ich k nábožnému, aktívnemu a vedomému sláveniu svätej omše.
Príkladom je riešenie sv. Jána Bosca a jeho systém výchovy detí a mládeže. Tento vychovávateľ odlíšil kostol, ako miesto stretnutia s Bohom (nie miesto hry, ani multifunkčná sála), od oratória – miesta na spoločenské stretnutie a iné aktivity. Táto vec má svoju opodstatnenú logiku a bolo by dobré, aby sa jej všetci pridŕžali pre dobro jednotlivca i pre rozvoj Cirkvi.   
                                         

PAVOL ZVARA
Autor pôsobí
na Katedre liturgiky RKCMBF UK
Páčilo sa :
37