14. júna 2017
Čítaní: 74
KN 22/2017 | Novokňazi
Misionárske poslanie sa nachádza v samom srdci viery

Ten, kto sa nechal pritiahnuť Božím hlasom a vydal sa nasledovať Ježiša, čoskoro hlboko v sebe spozoruje nepotlačiteľnú túžbu priniesť dobrú zvesť bratom prostredníctvom hlásania evanjelia a charitatívnej služby. Všetci kresťania sú ustanovení byť misionármi evanjelia! Učeník totiž neprijíma dar Božej lásky pre vlastnú útechu; nie je povolaný využívať ho len pre seba alebo v záujme jednej firmy. Bol jednoducho dotknutý a premenený radosťou z poznania, že Boh ho miluje a túto skúsenosť si nemôže viac nechať len pre seba. Radosť evanjelia,ktorá napĺňa život spoločenstva učeníkov, je misionárska radosť.

Misionárske poslanie teda nie je niečím, čo je ku kresťanskému životu akosi pridané ako nejaký ornament,ale,naopak,nachádza sa v samom srdci viery: dôsledkom nášho vzťahu s Pánom je to, že sme poslaní do sveta ako proroci jeho slova a svedkovia jeho lásky. Ak aj v sebe pociťujeme mnohé slabosti a niekedy sa možno cítime malomyseľní, musíme zdvihnúť hlavu hore,k Bohu,a nedať sa rozdrviť pocitom nedostatočnosti či prepadnúť pesimizmu,ktorý nás robípasívnymidivákminudnéhoajednotvárnehoživota.Niettumiestapreobavy:sámBoh prichádza, aby očistil naše„nečisté pery“a urobil nás hodnými tejto misie. Takýchto kňazov Cirkev potrebuje: dôveryplných a radostných, pretože objavili skutočný poklad; nedočkavých ísť a radostne ho všetkým zvestovať!

V súvislosti s kresťanskými misiami sa zaiste vynára nemálo otázok: Čo znamená byť misionárom evanjelia? Kto nám dá silu a odvahu hlásať? Aká je evanjeliová logika, ktorou sa misie inšpirujú? Na tieto otázky môžeme odpovedať rozjímaním nad troma scénami z evanjelia: začiatok Ježišovho poslania v synagóge v Nazarete; cesta, ktorou Vzkriesený ide po boku emauzských učeníkov; a napokon podobenstvo o zasiatom semene.

Byť misionárskym učeníkom znamená aktívne sa podieľať na Kristovom poslaní,ktoré sám Ježiš v nazaretskej synagóge opisuje takto: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Ježiš ide po našom boku. Pred otázkami, ktoré vyvstávajú v srdci človeka, a výzvami, ktoré prináša realita, sa môžeme cítiť bezradní, bez dostatočnej energie a nádeje. Je tu riziko, že kresťanské misie sa budú javiť ako číra utópia, alebo ako niečo, čo presahuje naše sily. Ak však kontemplujeme vzkrieseného Ježiša, ktorý kráča po boku emauzských učeníkov, naša nádej môže znovu ožiť. Ježiš ich nesúdi, ide s nimi po tej istej ceste a namiesto vytvorenia múru otvorí cestu. Pomaly premieňa ich malomyseľnosť. Keď im hlása slovo a láme chlieb, zapaľujú sa im srdcia a otvárajú oči. Rovnako ani kresťan nie je pri plnení misionárskeho záväzku sám, ale aj v námahách a nepochopeniach zakusuje, že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania.

Nakoniec je dôležité naučiť sa z evanjelia, ako ohlasovať. Nezriedka sa totiž môže stať, že prepadneme túžbe po moci, netolerantnom fanatizme. Evanjelium nás však pozýva, aby sme odmietli modloslužbu úspechu a moci, neprimeranú starosť o štruktúry a úzkostlivosť. Semeno kráľovstva potichu rastie vďaka neprestajnému Božiemu pôsobeniu. Boh prekonáva naše očakávania a prekvapuje nás svojou veľkodušnosťou; spôsobuje,že naša práca prináša ovocie presahujúce akékoľvek ľudské výpočty.

Najsvätejšia Panna Mária, Matka nášho Spasiteľa, mala odvahu objať Boží sen, vložiť svoju mladosť a svoje nadšenie do jeho rúk. Nech na jej príhovor získame rovnakú otvorenosť  srdca, ochotu povedať svoje „hľa, tu som“ na Pánovo volanie a radosť vydať sa na cestu ako ona, aby sme ju hlásali celému svetu.

Z POSOLSTVA SVÄTÉHO OTCA FRANTIŠKA K 54. SVETOVÉMU DŇU MODLITIEB ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA 7. MÁJA 2017
Páčilo sa :
0