13. júla 2017
Čítaní: 15
KN 28/2017 | Editoriál
Editoriál

 Pred niekoľkými rokmi som šiel so svojím priateľom Ľubošom na desaťdňovú pešiu púť z mesta León do Santiaga de Compostela. Mali sme so sebou iba to, čo sme uniesli na pleciach. Čoskoro sme zistili, že v takejto situácii je výhodou mať menej. Kráčali sme neznámou krajinou, ale necítili sme sa cudzincami. Stretali sme ľudí z rôznych kútov sveta, ale cítili sme sa bratmi kráčajúcimi k tomu istému cieľu.To,čo sme cestou nadobudli, sa nedalo vtesnať do batohov. Priniesli sme si iný pohľad na život a dostali sme zvláštnu chuť skúsiť to niekedy znova.
V uplynulých dňochsmemnohí putovali na starobylé miesta v našej krajine. Navštívili sme Levoču, Nitru či ďalšie lokality Slovenska (s. 2, 4). Prečo radi cestujeme a spoznávame svet? Putovanie je starobylý ľudský fenomén. Homo viator – človek na ceste je pútnik v osobe Abraháma, Mojžiša či Panny Márie; človek hľadajúci cestu domov. Práve o ustavične putujúcom človeku píše Rastislav Dluhý CSsR v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).
V
Reportáži týždňa vás pozývame na najstaršie pútnické miesto na Slovensku. „Cítiť tu mystiku vďaka stáročným modlitbám a prítomnosti svätých ľudí,“ hovorí farár Peter Beňo, správca diecéznej svätyne v Skalke nad Váhom. Skalka žije pútnikmi, umelcami a turistami. Pútnici tam nachádzajú nielen turistickú, ale najmä duchovnú ponuku (s. 16 – 17).
V aktuálnych
Katolíckych novinách, ale aj v nasledujúcich číslach počas leta sa vám budeme snažiť prinášať tipy, ako aktívne, fyzicky i duchovne prežiť dovolenku, čo a kedy sa oplatí vidieť. Prajem vám obohacujúce letné putovanie za krásou.  

Igor Hanko
Páčilo sa :
0