17. júla 2017
Čítaní: 11
KN 28/2017 | Téma
Nemocnice zapíšeme ako vynález Milosrdných bratov
Vedeli ste, že moderné nemocnice, aké poznáme dnes v Európe, vznikli na základe systému, ktorý založili Milosrdný bratia? Projekt Provincia Germania de Orde Hospitalario Sancti Johannis de Deo per annum 1780, na ktorom pracuje 17 profesionálnych historikov z celej strednej Európy, chce zmapovať vznik rehole, hospodárske fungovanie jej kláštorných nemocníc i postavenie Milosrdných bratov v novovekej spoločnosti

 Do témy nás zasvätil vedúci projektu, historik Petr Jelinek z Rakúska, ktorý vo Viedni vyštudoval históriu i ošetrovateľstvo: „V Európe vieme o rôznych vynálezoch; Milosrdní bratia, ktorí priniesli do strednej Európy skvelý systém starostlivosti o chorých, sú však málo známi. Do Európy prišli v dobe, ktorá bola naplnená nenávisťou medzi katolíkmi a protestantmi. No Milosrdní bratia tým, že sa starali rovnako o všetkých, boli vlastne jediným spojivom medzi znepriatelenými skupinami. Prinášali ľuďom bezplatnú a veľmi kvalitnú starostlivosť naplnenú najnovšími poznatkami z Talianska, ktoré bolo vtedy o storočie dopredu – napríklad v anatómii a chirurgii. Milosrdní bratia tieto poznatky priniesli a sledovali jediný záujem: starostlivosť o ľudí bez rozdielu vierovyznania a majetku. Je to veľmi krásny odkaz. Nie náhodou dostali aj cenu Európskej únie.“

Nesporní priekopníci v starostlivosti
Historik zároveň upozornil, že hoci v encyklopédiách je uvádzaná ako zakladateľka zdravotníckych škôl ošetrovateľka Florence Nightingalová, mnohí netušia, že skôr, než
otvorila v Londýne prvú civilnú zdravotníckuškolu(1860),navštevovala Milosrdných bratov v Nemecku i nemecké nemocnice sestier alžbetínok, ktoré vždy vznikali
v lokalitách, kde pôsobili Milosrdní bratia. Tí sestry aj vzdelávali – napríklad v oblasti lekárenstva. „Ona vlastne kopírovala systém, ktorý už dvesto rokov existoval,“ poznamenal Petr Jelinek. Ešte doplnil, že Milosrdní bratia mali svoju prvú regulárnu ošetrovateľskú školu pre Germánsku provinciu od roku 1718 vo Valticiach, ktorá bola preložená do Prahy. V rokoch 1791 – 1854 znovu pôsobila vo Valticiach a neskôr vo Viedni. A prečo až od roku 1718? „Do tohto obdobia používali bratia knihu svojho prvého vikára germánskej provincie – pátra Gabriela de Ferrara (1543 – 1627)
Nuova Selva di Cirurgia, ktorá bola doslova bestsellerom svojej doby – v rokoch 1596 až 1644 vyšla päťkrát v taliančine a trikrát v latinskom jazyku,“ doplnil zanietene historik Petr Jelinek.

Prvé nemocnice pre všetkých
Bádanie v dobových protokoloch pacientov v bratislavskej nemocnici Milosrdných bratov poukázalo na všeobecne nízku úmrtnosť chorých. Tvorila len 12 percent.
Pri predstave, že v období raného novoveku rehoľníci nemali vo svojej nemocnici možnosť röntgenu ani odberu krvi, možno povedať, že dosahovali pozoruhodné výsledky,
o ktorých verejnosť nič nevie. Preto má zmysel aj ďalšie vedecké skúmanie archívov.
Ingrid Kušniráková z Historického ústavu SAV v Bratislave skúmala činnosť bratislavského kláštora a nemocnice Milosrdných bratov v ranom novoveku: „Nemocnice, ktoré Milosrdní bratia založili v Uhorsku, boli prvé zdravotníckezariadenianaúzemíSlovenska, respektíve vtedajšieho Uhorska. Dovtedy tu síce boli lazarety a špitály, ale v tom čase to neboli zdravotnícke zariadenia určené na krátkodobú hospitalizáciu pacientov, ošetrovanie alebo liečenie. Boli to charitatívne inštitúcie; čiže ľudia, ktorých prijali, tam mali dlhodobo zabezpečené ubytovanie a rôznu formu zaopatrenia. No nemocnice Milosrdných bratov boli prvé skutočné zdravotnícke zariadenia,
kde pacienti boli prijatí primárne na ošetrenie a liečenie. A tieto nemocnice boli určené pre najnižšie vrstvy obyvateľstva, ktoré v čase choroby alebo pri zraneniach nemohli dostať zaopatrenie v domácom prostredí.“

Čo odhalili lekárne
Zaujímavý výskum uskutočnila Tünde Ambrusová, ktorá pôsobí v Brne v Ústave aplikovanej farmácie. Zaoberá sa históriou farmácie aj výskumom lekární, ktoré viedli Milosrdní bratia. „V maďarských archívoch je veľa prameňov, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života Milosrdných bratov. Treba vyzdvihnúť ich pôsobenie v lekárňach, ktoré mali zmiešaný charakter a slúžili na jednej strane samotnej nemocnici,čiže mali charakter nemocničných lekární, a na druhej strane  vydávali lieky širokej laickej verejnosti.
Z odborného hľadiska možno uvítať, že poznajú lekársku prax z hľadiska aj lôžkovej, aj ambulantnej starostlivosti,“ uviedla Tünde Ambrusová. Ich prínos možno podľa nej osobitne vnímať napríklad v miestach, kde boli jedinou lekárňou široko-ďaleko. Išlo najmä o periférne oblasti. „Ich lekárne boli integrovanou súčasťou nemocničnej starostlivosti a tá bola na veľmi vysokej úrovni. Možno povedať, že moderné nemocnice v našich podmienkach vznikli na základe predlohy, ktorú poskytovali Milosrdní
bratia svojím prístupom k pacientom i k zdravotníckej činnosti.“
Cirkevný historik a kňaz Štefan Lenčiš zistil, že rehoľa Milosrdných bratov pôsobí na Slovensku od druhej polovice 17. storočia. Jej začiatky siahajú do Spišského Podhradia, kde rehoľníci pracovali až do násilnej likvidácie rehole v roku 1950. Podľa neho je o pôsobení Milosrdných bratov v Spišskom Podhradí stále publikovaných málo faktov.
Za výzvu považuje zostavenie kompletného katalógu členov rehole, ktorý by zhromaždil informácie, koľko bratov na danom mieste pôsobilo, odkiaľ pochádzali, aké mali vzdelanie a čo dokázali vytvoriť vo vtedajšom Uhorsku. „Mal som možnosť osobne spoznať posledného priora v Spišskom Podhradí a jeho spomienky na život. Rozprával mi
ich ešte v čase totality, keď som bol mladík a keď som si nevedel ani len predstaviť, že by táto rehoľa mohla raz znovu fungovať. To ma podnietilo, aby som niektoré veci
z jeho rozprávania zachytil na papier,“ prezradil cirkevný historik.

Objavy z výskumov vyjdú knižne
Zdá sa, že projekt Provincia Germania de Orde Hospitalario Sancti Johannis de Deo per annum 1780, do ktorého sa pustilo až sedemnásť profesionálnych historikov, môže priniesť veľmi pozoruhodné výsledky bádania z mnohých archívov, vďaka ktorým by sa Milosrdní bratia právom mohli dostať aj do školských učebníc a encyklopédií.
Pre zaujímavosť, do projektu je zapojený napríklad aj Petr Arijčuk, veľký znalec barokového maliarstva v Čechách, a tiež Mónika Lippová vedúca múzejnej sekcie maďarského ministerstva kultúry. Celkove ide o 17 bádateľov z ôsmich krajín: Slovenska, Maďarska, Rumunska, Talianska, Rakúska, Nemecka, Poľska a Českej republiky. Viac informácií možno získať na www.johnofgod.eu.
Iniciátori projektu chystajú aj knižné spracovanie prvého dielu projektu, ktoré vyjde v nemčine a bude zahŕňať kláštory a službu Milosrdných bratov v Čechách a na Morave, druhý diel sa bude venovať kláštorom na území Sliezska a bý- valého Uhorska, tretí diel ponúkne zmapovanie činnosti Milosrdných bratov na území Rakúska a Nemecka.
V septembri sa uskutoční ďalšia z konferencií, tentoraz v rakúskom Linzi, na ktorej vedci zapojení do projektu zhrnú svoje výskumy uskutočnené v rakúskych kláštoroch Milosrdných bratov do roku 1780.

 

Andrea Eliášová
Páčilo sa :
0