17. júla 2017
Čítaní: 26
KN 28/2017 | Reportáž
Objavte miesto, kde žili naši prví svätí
Navštívili sme najstaršie pútnické miesto na Slovensku a boli sme očarení atmosférou, ktorú Skalka pri Trenčíne ponúka. Navyše sa tam práve konalo stretnutie umelcov z celého Slovenska a blízkeho zahraničia

Na železničnej stanici v Trenčíne ma čakal kňaz Peter Beňo. Veselý a dobrosrdečný farár vo farnosti Skalka nad Váhom ma už hneď po sadnutí do auta začal oboznamovať
s miestom, kam sme mali namierené. Ako prvé sa podelil s radostnou novinou, že konečne má vo farnosti kaplána Dušana Bertu, a teda od mája môžu sláviť sväté omše pre pútnikov na Skalke každý deň. „Už od začiatku, ako som prišiel na Skalku, som bol vnútorne presvedčený, že to, čo potrebujú naše pútnické miesta, je nielen možnosť
prísť a vidieť, ale v prvom rade chcú pútnici načerpať z duchovných pokladov Cirkvi,“ vysvetľoval mi počas cesty z Trenčína na neďalekú Skalku. „V prvom rade sa chcú pútnici zúčastniť na svätej omši a mať možnosť vyspovedať sa. Preto som sa usiloval o to, aby na Skalke bola denná svätá omša a denne príležitosť na svätú spoveď.“ Na svätú omšu o šestnástej hodine neprichádzajú len pútnici, ale aj miestni či ľudia z Trenčína. Vedia, že tam vždy majú možnosť pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Cesta z mesta trvá približne pätnásť minút autom. Ani nám netrvalo dlho a zastali sme na parkovisku pred pútnickým domom.

Tam, kde zomrel svätý Beňadik
Lokalita, kde sa nachádza pútnický dom, sa volá Malá Skalka. Jej súčasťou je Kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika a kalvária. Ak sa rozhodnete toto miesto navštíviť, radšej zvoľte dopravu autom ako autobusom, lebo verejná doprava tam nechodí často a, navyše, naspäť do Trenčína sa z miesta nedostanete, keďže na spiatočnej ceste tam autobus nestojí. Ale ak by ste chceli naozaj putovať, cesta zTrenčína pešo trvá necelú hodinu.
Správca pútnického miesta Peter Beňo pri otváraní brány na pútnickom kostole poznamenal, že je už diecéznou svätyňou. Kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika konsekroval a povýšil pred rokom biskup Viliam Judák. „Keď sem prídu pútnici, začínam s tým, že história tohto pútnického miesta sa píše už takmer tisíc rokov, a to od čias, keď na tomto mieste reálne žili naši národní svätí Andrej Svorad a Beňadik. Muži, ktorí boli vyhlásení za svätých medzi prvými piatimi uhorskými svätcami,“ povedal Peter Beňo a pokračoval: „Navštevujeme miesta, ktoré sa spájajú so životom svätých po celej Európe, ale trošku ma mrzí, že zabúdame na to, čo máme doma, nielen na miesta, ale aj na vlastných svätých. Skalka je reálne spojená so životom našich svätých. Chodili po týchto miestach, modlili sa tu, posvätili toto miesto. Rovnako ako neskôr stovky benediktínskych mníchov a jezu
itských rehoľníkov, ktorí na týchto miestach prebývali. V neposlednom rade aj samotní pútnici pridávajú k duchovnému pokladu tohto miesta.
Cítiť tu mystiku práve na základe stáročných modlitieb a prítomnosti svätých ľudí.“ Legenda hovorí,že na mieste Malej Skalky našli telo pustovníka Beňadika po tom, čo ho zbojníci zabili a hodili do Váhu. Napriek dlhému času (jeden rok), ktorý strávilo jeho mŕtve telo vo vode, bolo neporušené. Aj preto miestni veriaci vedeli, že Beňadik bol svätý muž a už päťdesiat rokov po jeho smrti ho kanonizovali. Na Malej Skalke sa nachádza aj nová kalvária, ktorej výtvarnú podobu dal akademický maliar Juraj Oravec a texty napísal biskup Viliam Judák.

Kaplnka v jaskyni
Kroky pútnikov z diecéznej svätyne, rovnako ako tie naše, smerujú pri návšteve pútnického miesta na Veľkú Skalku. Práve tam sa nachádza jaskyňa svätého Beňadika,
v ktorej spolu so svojím učiteľom Andrejom Svoradom trávil život pustovníka, modlil sa a postil. Na mieste jaskyne bol postavený benediktínsky kláštor, dnes sa tam nachádza funkčná kaplnka zasvätená svätcom, ktorých vďaka ich asketickému životu poznajú nielen miestni, ale takmer každý, kto sa zaujíma o naše cirkevné dejiny. Miesto je vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Pri vchode do kláštora sa ma ujala sprievodkyňa Alexandra Škodová. „Nachádzame sa na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku.Okolo roku 1030 tu žili svätí Andrej Svorad a Beňadik a v roku 1224 tu bol založený benediktínsky kláštor pre približne 8 až 12 benediktínov. V zmysle ich hesla
Ora et labora – Modli sa a pracuj, vstávali už
o piatej ráno a na odpočinok odchádzali o devätnástej večer. Isté obdobie sem chodil aj Matúš ČákTrenčiansky,“priblížila históriu miesta sprievodkyňa. Kláštor fungoval do roku 1528, potom začal chátrať. V polovici sedemnásteho storočia tam prišli jezuiti, zväčšili kláštor a prestavali kaplnku v jaskyni. Učili ľudí viere a práci. V roku 1773 bola rehoľa jezuitov zrušená a kláštor ostal opäť bez majiteľa.
Až v polovici 19. storočia si kláštor všimol trenčiansky farár a historik Ľudovít Stárek a rozhodol sa ho zveľadiť. Ďalšia renovácia sa uskutočnila aj na začiatku 20. storočia vďaka biskupovi Karolovi Kmeťkovi. Neskôr bola Skalka v správe redemptoristov, na konci druhej svetovej vojny v správe dominikánov. V roku 1951 bola dokončená posledná rekonštrukcia. V časoch socializmu boli pod kláštorným kopcom ruské sklady a do kláštora sa nedalo dostať.

Podlahové kúrenie a unikátna socha
Benediktínsky kláštor na Skalke bol pre turistov opäť otvorený po roku 1989. Areál kláštora je skutočnou oázou pokoja. Poskytuje oddych v tieni zelene, priestor na meditáciu a modlitbu. V lete tam prichádza približne 100 až 200 ľudí denne, ročne je návštevníkov približne 16-tisíc. Kláštor je pre turistov otvorený od apríla do októbra. A je v ňom skutočne čo objavovať a poznávať. „Archeologické výskumy v kláštore ukázali, že už v 15. storočí miestni mnísi poznali podlahové kúrenie,“ šokovala ma Alexandra Škodová. „Medzi dve podlažia nanosili kamene, aby do medzery mohol prúdiť vzduch a vyhrievať obe podlažia.“
Okrem kaplnky zasvätenej svätým Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi sa v areáli kláštora nachádza aj Kaplnka Utrpenia Krista, v ktorej nájdete unikát – sochu Ukrižovaného starú tristo rokov. Socha pochádza ešte z čias jezuitov a váži neuveriteľných sto kilogramov. Cez malé okno nachádzajúce sa oproti soche svieti každé ráno vychádzajúce slnko a osvetľuje sochu Krista, čím len umocňuje mystický zážitok z miesta. Zvláštny pocit som mala aj pri návšteve sochy svätého Beňadika, ktorá sa nachádza na konci 
jednej z jaskynných chodieb. Tá sa údajne podľa legendy otvorila vtedy, keď svätého Beňadika prenasledovali zbojníci a on sa tak mohol pred nimi zachrániť.
„Ľudia sa na Skalku radi vracajú,“ zdôraznil napokon kňaz Peter Beňo. „Hovoria mi, že vôbec netušili, že na Slovensku máme takéto miesto. Ešte nedávno tu prebiehal život sezónne, vrcholom bola hlavná puť k svätým Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. Momentálne sa snažíme o to, aby to u nás žilo celoročne. Napríklad v minulom Svätom roku milosrdenstva bol pútnický kostol označený ako jubilejný s Bránou milosrdenstva, a teda sa na Malej Skalke slávili sväté omše aj počas zimy, čo sa ľuďom páčilo. Máme pred sebou ďalšiu veľkú výzvu – plánujeme už v tomto roku začať stavať nový pútnický dom, ktorý bude slúžiť ako zázemie pre prichádzajúcich pútnikov, ale aj ako ubytovanie pre kňazov. Chceme, aby u nás našli pútnici nielen turistickú ponuku, ale najmä tú duchovnú.“

  

Natália Šepitková, snímka: autorka
Páčilo sa :
0