17. júla 2017
Čítaní: 23
KN 28/2017 | Mladým
Orientačný beh je o veľkej zodpovednosti
MARIÁN DÁVIDÍK (39) býva v Bratislave, no stále miesto v jeho srdci má rodná oravská obec Zázrivá. Pracuje ako technický editor a od roku 1985 sa venuje orientačnému behu, v ktorom sa v minulosti stal akademickým majstrom sveta.

 Ako si spomínate na svoje začiatky, čo sa týka orientačného behu?
Prvé preteky som absolvoval v roku 1985 v Kysuckom Novom Meste. Boli sme traja v kategórii a zvíťazil som. Zaujímavosťou je, že na 2. a 3. mieste skončili moji kamaráti zo športového oddielu Družstevník Zázrivá – Robo Gasso a v súčasnosti politológ Erik Láštic. Tréningy sme mávali 2-3 razy do týždňa – buď v telocvični, alebo v prírode. Keďže som bol veľmi súťaživý, tréningy som mal veľmi rád.
 

Čím vás najviac fascinuje tento šport?
Fascinuje ma na ňom rýchla navigácia v neznámom teréne, nevyhnutnosť rýchleho a správneho rozhodovania a, samozrejme, schopnosť bežca vydržať vysoké tempo behu a neurobiť žiadnu chybičku, teda nezablúdiť. Rozhodujú totiž sekundy a víťazí najrýchlejší pretekár.

V čom vidíte hlavný význam tohto športu?
Orientačný beh je pre širokú verejnosť vynikajúci šport nielen preto, že pracujete na svojej kondícii, ale najmä preto, že počas tréningu i samotných pretekov musíte robiť dôležité rozhodnutia v zlomku sekundy. Zodpovednosť je jedine na vás. Následky vašich rozhodnutí nesiete len vy, nikto iný. Úžasným príkladom je Štefan Máj, v súčasnosti predseda predstavenstva známeho peňažného ústavu a bývalý špičkový orientačný bežec, dvojnásobný majster Československa. Som si istý, že jeho kariéra úspešného športovca mu pomohla k pracovitosti a vytrvalosti, ktorú využil pri profesijnom napredovaní.
 

Ako vyzerá tréning orientačného bežca?
Príprava orientačného bežca vyzerá podobne ako príprava bežca na dlhé trate plus, samozrejme, tréning bežeckej sily a mapová príprava. Keď som sa orientačnému behu venoval vrcholovo, môj objem nabehaných kilometrov za rok bol vždy niekde medzi 5 000 až 6 000 kilometrov.

Môžete nám vymenovať disciplíny orientačného behu?
Šprint (približne 15 minút), stredná trať (približne 40 minút), skrátená trať (približne 60 minút), dlhá kráľovská trať (približne 100 minút), nočný orientačný beh (približne 60 minút), štafety (trojčlenné), mix štafety (dvojčlenné, jeden muž a jedna žena).

 

Venuje sa podľa vás orientačnému behu na Slovensku dostatočná pozornosť?
Nazdávam sa, že tento druh športu je v súčasnosti v ústraní. Aj vzhľadom na náročnosť nášho športu je orientačný beh určite nedocenený. V celosvetovom meradle je veľmi ťažké sa presadiť v najlepšej svetovej desiatke. Aj preto to vyzerá v očiach laickej športovej verejnosti často tak, že ak pretekár dosiahne napríklad 25. miesto na majstrovstvách sveta, tak je neúspešný. V skutočnosti je však konkurencia obrovská ako takmer v každej bežeckej disciplíne. Preto TOP 25 je vždy veľký úspech. Na podujatiach najvyššieho rangu, ako sú majstrovstvá sveta a Európy, či na svetových pohároch štartujú len najlepší a počet pretekárov je nezriedka cez 150. Ostáva mi len dúfať, že si orientačný beh získa v budúcnosti viac priaznivcov a široká športová verejnosť ocení vynikajúce športové výkony aj napriek tomu, že medaily slovenskí pretekári nosia len sporadicky.
 

Má mládež záujem o tento šport?
Poznám veľmi málo ľudí, ktorým sa orientačný beh nezapáčil, keď raz k nemu „pričuchli“. Je to ideálny šport pre deti aj celé rodiny. Pobyt v prírode, kde nemusíte len rýchlo bežať, ale aj premýšľať, je úžasný relax. Žiaľ, vo výchove mládeže máme veľké rezervy. Podľa môjho názoru jedným z dôvodov tohto stavu je naša uponáhľaná doba, a tiež málo finančných prostriedkov na prácu s mládežou. Tréneri sa venujú deťom úplne zadarmo vo svojom voľnom čase, ktorého je čoraz menej. Ak ste v práci od rána do osemnástej večer a máte rodinu, potom venovať sa práci s mládežou je čistá utópia. Aj preto majú môj obrovský obdiv zanietení tréneri, ktorí túto obetu podstúpia a venujú svoj čas deťom. V súčasnosti k najaktívnejším slovenským klubom vo výchove mládeže patria: Sokol Pezinok, Akademik Košice a SK Sandberg Bratislava.

 

Klub KOBRA Bratislava, ktorého ste členom, v súčasnosti predstavuje slovenskú špičku medzi oddielmi, ktoré sa venujú orientačným športom.
KOBRA patrí k absolútnej špičke, čo sa týka organizácie celoslovenských, respektíve bratislavských pretekov. Vždy na jar organizujeme medzinárodné preteky CESOM (Central European Spring Orienteering Meeting). Taktiež organizujeme celoslovenské preteky väčšinou s medzinárodnou účasťou, ako sú majstrovstvá Slovenska, respektíve Slovenský pohár. Môj vzťah ku KOBRE je veľmi vrúcny, súťažím za ňu od roku 1995. Najmä vďaka podpore klubu a mojej dlhoročnej trénerke Paulíne Májovej som dosiahol výrazné úspechy na medzinárodnej scéne.
 

Svojho času ste sa stali akademickým majstrom sveta v orientačnom behu a získali ste tam aj ďalšiu medailu.
Titul akademického majstra sveta patrí k mojim najväčším úspechom. Konali sa v Českej republike v Plzni. Spolu s kolegami z reprezentácie Lukášom Bartákom, Martinom Pijákom a Ondrejom Pijákom sme vtedy získali aj bronzovú medailu zo štafiet. Lukáš Barták získal tiež bronzovú medailu z individuálnych pretekov na strednej trati.

Prečo by ste orientačný beh odporučili tým, ktorí ho ešte neskúsili?
Orientačný beh je nielen šport. Je to najmä filozofia. Pobyt v prírode a úžasný relax, keď sa nielen fyzicky namáhate, ale musíte zapojiť na sto percent aj váš mozog a celú myseľ, aby ste sa nedopustili chýb a absolvovali trať čo najrýchlejšie. Atmosféra pretekov je vždy takmer rodinná. Súťažia všetky vekové aj výkonnostné kategórie – od najmenších až po tých skôr narodených. Po pretekoch sa takmer vždy zúčastňujú pretekári aj na mimosúťažných aktivitách, ktoré utužujú kolektív a nadväzujú sa tam priateľstvá, ktoré trvajú doživotne. Populárne sú najmä letné viacdňové a viacetapové podujatia, kde sa celé kluby a rodiny idú spolu navečerať, prípadne kultúrne vyžiť, okúpať sa na kúpalisko či na prírodné jazerá. Takmer vždy sa tieto podujatia konajú v atraktívnych lokalitách národných parkov, prírodných vodných plôch či pekných kultúrnych pamiatok.

Aj tento rok súťažne pretekáte v orientačnom behu?
Isteže, aj tento rok sa budem snažiť uspieť na domácich šampionátoch. S pribúdajúcimi rokmi je to pre mňa čoraz väčšia výzva súťažiť s mladšími pretekármi a prípadne ich aj prekonať.

Je orientačný beh u vás doma rodinným športom?
Venuje sa mu aj moja manželka Zuzka a aj môj trojročný synček Lukáško. Pre malé detičky pripravuje každý organizátor špeciálne trate, kde sú na kontrolných stanovištiach rôzne rozprávkové postavičky alebo rastlinky. Fantázii sa medze nekladú. V súčasnosti už kladiem oveľa väčší dôraz na spokojnosť mojich najbližších než na svoju.
 

Túžite ešte po nejakej méte v tomto športe, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Chcem ostať v prvom rade zdravý a tešiť sa z každého behu. Úspech pre orientačného bežca nie sú medaily, ale pocit, že danú trať absolvoval čo najrýchlejšie v rámci svojich schopností – či už fyzických, alebo mentálnych, pretože mentálna pripravenosť je pre orientačného bežca kľúčová. Výkony vašich súperov neovplyvníte, výsledok záleží len a len na vašom výkone.

Pavol Kall, snímka: wikimedia commons
Páčilo sa :
0