17. júla 2017
Čítaní: 46
KN 28/2017 | Vatikán
Vyjsť z Vatikánu bez byrokracie má problém i pápež
OFICIÁLNY NÁZOV TOHTO ÚZEMIA JE VATIKÁNSKY MESTSKÝ ŠTÁT. PRÁVNICKÁ OSOBA, KTORÁ V ŇOM I MIMO NEHO VYKONÁVA SVOJU ČINNOSŤ, JE SVÄTÁ STOLICA. VÄČŠINOU SA VŠAK NAZÝVA JEDNODUCHO - VATIKÁN

Vstúpiť do Vatikánu a vyjsť z neho von je ľahké i zložité zároveň. Pre pápeža je to, aspoň teoreticky, jednoduché, je predsa „domácim pánom“. Nepotrebuje povolenie alebo zamestnaneckú kartu. Zároveň je to však i komplikované, pretože každý pápežov krok sledujú novinári i vlády po celom svete. Pápeži sú teda v istom zmysle „väzňami“ Vatikánu. Svätý Otec František sa už viackrát vyjadril, že túži po tom, aby mohol vyjsť von, kúpiť si kúsok pizze a len tak pokojne ju zjesť. Nie je to jednoduché, no predsa sa mu podarilo už viackrát vyjsť v bežný deň mimo Vatikánu bez celého bezpečnostného aparátu. Napríklad aby si kúpil rám na okuliare a riadne zaň zaplatil.

Brány do Vatikánu
Čo však v prípade, ak chce vojsť na územie Vatikánu bežný človek? Ktokoľvek, kto nie je pápež, potrebuje priepustku – plastovú kartičku s fotografiou a menom. Tú majú obyvatelia najmenšieho štátu sveta a jeho zamestnanci. Ak však nie ste kardinálom, monsignorom z kúrie ani zamestnancom Vatikánu, vtedy je situácia zložitejšia a všetko závisí od toho, kadiaľ chcete do Vatikánu vstúpiť. Ak prichádzate od Via della Conciliazione, ocitnete sa vo Vatikáne hneď po vstupe na Svätopeterské námestie.
Naň je vstup voľný a odtiaľ sa dostanete ďalej do Baziliky svätého Petra, na poštu či do kníhkupectva. A čo ďalšie možnosti vstupu do Vatikánu? Pri pohľade na priečelie vatikánskej baziliky sa za kolonádou po vašej ľavej ruke nachádza vstupná brána zvaná
Petrianum. Vznikla v roku 1971 a slúži predovšetkým pre pútnikov, ktorí idú do Auly Pavla VI., alebo sú objednaní na prehliadku Vatikánskej nekropoly či Vatikánskych záhrad. Pri bráne vás najprv skontroluje Švajčiarska garda a vy musíte presne vedieť, za
kým idete a prečo. O sto metrov ďalej vás čaká ďalšia kontrola vatikánskymi žandármi a celý proces vysvetľovania sa opakuje. Nasleduje náv- števa registračného úradu, kde predložíte platný doklad, vydajú vám povolenie na vstup a až potom môžete ísť, kam potrebujete.
Ďalším vstupom do Vatikánu je Portone di Bronzo, Bronzová brána, ktorá sa nachádza za kontrolou detektorom kovov po pravej strane kolonády. Aj tam stoja dvaja členovia Švajčiarskej gardy. Možnosť prechodu cez bránu? Prakticky žiadna, okrem jedného prípadu – ak idete do úradu Prefektúry pápežského domu, kde sa objednávajú a vyzdvihujú lístky na generálnu audienciu.
Ďalšou možnosťou je brána sv. Anny – vstup pre autá i peších na ulici Porta Angelica. Aj tam vás najskôr zastaví člen Švajčiarskej gardy a neskôr aj vatikánsky žandár a po vybavení si povolenia na vstup sa môžete dostať k viacerým úradom. Napríklad do redakcie Vatikánskeho denníka
L’Osservatore Romano, do kancelárie Fotografickej služby, do Inštitútu pre náboženské diela (Vatikánska banka) alebo do lekárne, potravín či na poštu.
Samozrejme, do Vatikánu sa vstupuje aj cez Vatikánske múzeá, ktoré sú na jeho území. Vstup sa nachádza pri hradbách na ulici Viale Vaticano a toto je jediný spôsob, ako sa môžete dostať do Sixtínskej kaplnky, ktorá je ich súčasťou. 

Krôčik k záchrane 
Celý Vatikánsky mestský štát, okrem Námestia sv. Petra, je obohnaný hradbami. Pápeži sa však v minulosti ocitali aj v stave núdze a potrebovali mať únikovú cestu. A tak sa zrodilo Passetto di Borgo, úniková cesta po hradbovom múre, ktorý spája Vatikán s pevnosťou Anjelského hradu. Múr bol postavený v rokoch 848 až 852 s cieľom obrániť Vatikán pred Saracénmi. Únikový múr využil pápež Klement VII. v roku 1527 pri veľkom plienení Ríma žoldniermi, keď po ňom utiekol a zachránil sa v Anjelskom hrade. Múr
má dĺžku približne 800 a výšku 10 metrov. A ešte aj dnes vo svojich útrobách ukrýva úzku chodbu, ktorou utekal pápež a jeho dvorania.

Urtisti
Áno, čítate správne, nie je to preklep. Urtisti sú v podstate pouliční obchodníci, ktorí majú malé drevené stolíky a predávajú devocionálie, ružence, obrázky, medaily, sošky. Stretnete ich, ako sa opierajú o stĺpy kolonády pri vstupe na Svätopeterské námestie. Všetci títo predajcovia sú židovského pôvodu a toto remeslo sa dedí z otca na syna. Urtisti majú za sebou niekoľkostoročnú históriu. Musíme sa vrátiť o päť storočí späť, do obdobia protireformácie, keď pápež Pavol IV. zriadil židovské geto a dočasne
nariadil, že Židia môžu robiť iba určité práce– upratovať, zbierať staré veci a predávať bižutériu. Niektorým však dovolil predávať devocionálie pred rímskymi bazilikami a robia to až dodnes. Aj pomenovanie „urtisti“ pochádza z talianskeho slova
urtare, čo znamená štuchnúť, narážať, pretože prenosnými stolíkmi často narážali do ľudí. Dnes ich je v celom Ríme okolo sto a tí, ktorí stoja od rána do večera pri Námestí sv. Petra, už patria ku koloritu miesta.

Ľudovít Malík
Páčilo sa :
0