21. januára 2016
Čítaní: 110
KN 3/2016 | Téma
Na Blízkom východe chceme pomôcť kresťanom
Slovenská katolícka charita pomohla vysídleným kresťanom a utečencom najmä v irackom Kurdistane, Libanone a Jordánsku. Projekty financovala zo zbierky veriacich, ktorú v marci 2015 vyhlásila Konferencia biskupov Slovenska

Pre svoje náboženské presvedčenie dnes trpí vo svete vyše 100 miliónov kresťanov. Po­dľa medzinárodnej organizácie Open Doors sú prenasledovaní a diskriminovaní, mnohí z nich žijú v ohrození života. Monitoring tejto organizácie v roku 2014 ukázal, že o život prišlo 4 344 kresťanov, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom 2013 a štvornásobný počet v porovnaní s rokom 2012.

 

Mapovali situáciu
V pozornosti svetových médií i Vatikánu je mimoriadne kritická situácia kresťanov v krajinách Blízkeho východu. Islamský štát (ISIS) ako teroristická organizácia, ktorá vyčíňa najmä v Iraku a Sýrii, pácha hrozné zločiny najmä voči kresťanom, jezídom a šíitom. K tejto militantnej organizácii sa pridalo už viacero džihádistických organizácií z Afriky, Ázie či extrémne islamistic­ké skupiny v Líbyi, Somálsku, Egypte, Malajzii a Jemene. ISIS svojimi brutálnymi násilnosťami vyvolal utečeneckú krízu, ktorá nalieha na nové politické rozhodnutia a vyzýva na solidaritu celý kresťanský svet.
Vlani začiatkom júla pracovníci Slovenskej katolíckej charity urobili prieskum priamo na územiach postihnutých konfliktmi. Navštívili iracký Kurdistan, kde žijú vysídlení kresťania ako utečenci vo vlastnej krajine. Projektová koordinátorka Anna Bartošová pre KN priblížila zámer prieskumu: „V Kurdistane sme navštívili Erbil, Sulaimaniyu a Kirkúk. Cieľom bolo zistiť aktuálne potreby vysídlených kresťanov a pripraviť projekty, ktoré KBS v spolupráci so SKCH podpo­rila z minuloročnej marcovej zbierky v našich kostoloch na pomoc prenasledovaným kresťanom na Blízkom východe. Týmto spôsobom chceme zlepšiť situáciu vysíd­lených kresťanských komunít a prispieť k zachovaniu kresťanstva v Iraku, ktorý je jeho kolískou.“

 

Vzdelávať deti a mládež
Do koordinovanej pomoci irackým a sýrskym kresťanom v utečeneckých táboroch sa aktívne zapája Katolícka cirkev vrátane Cirkvi na Slovensku. Preto charita nadviazala spoluprácu s predstaviteľmi chaldejských katolíckych diecéz. „Vo farnosti svätého Jozefa v Sulai­maniyi naša charita realizuje projekt výstavby pastoračného cen­tra, jaslí a škôlky,“ vysvetlila Anna Bartošová. „Týmto chceme vytvoriť priestory na pastoráciu miestnej komunity katolíkov, na vzdelá­vanie ich detí a prácu s mládežou.“ Podľa slov kňaza Aymana Aziza Hirmiza je potrebné pracovať na budúcnosti Cirkvi a tou budúcnosťou sú deti. „Ak sa nebudeme venovať im, Cirkev v Iraku prestane existovať,“ dodala Bartošová s tým, že vízia arcidiecézy je investovať do ľudí, ktorí sa plánujú v Kurdistane dlhodobo usadiť.
V Kirkúku naša Cirkev podporuje 60 študentov Mosulskej univerzity, ktorí po úteku z oblastí obsadených teroristami Islamského štátu nemôžu ďalej študovať. Títo vysokoškoláci našli útočisko v Kirkuku, kde však nemôžu študovať na kurdských univerzitách, pretože neovládajú kurdský jazyk.
Kresťanov v Iraku je iba hŕstka a stratou mladej kresťanskej inteligencie by hrozil zánik kresťanstva v tejto krajine. Predstavitelia Chaldejskej katolíckej cirkvi v Iraku preto vidia dôležitosť poskytnúť mladej generácii na svojom území vzdelanie a kresťan­skú formáciu.

 

V Jordánsku a Libanone
Caritas Lebanon a Caritas Jordan – charity v Libanone a Jordánsku patria do siete katolíckych organizácií Caritas Internationalis. Aj v týchto krajinách Slovenská kato­lícka charita v spolupráci s miestnymi partnermi pripravila sociálne a vzdelávacie služby zamerané najmä na pomoc deťom sýrskych a irackých utečencov.
„Libanon a Jordánsko sú momen­­­tálne domovom pre vyše 1,6 milióna ľudí, ktorí utiekli pred ozbrojeným konfliktom v Sýrii a Iraku,“ povedal manažér humanitárnej a rozvojovej pomoci SKCH Hugo Gloss. „Keďže mnohí z nich sú na úteku už niekoľko rokov, okrem ich základných životných potrieb je dôležité zabezpečiť aj základnú školskú dochádzku a školské potreby pre ich deti. V opačnom prípade totiž hrozí ,stratená generácia‘, čiže generácia mladých ľudí bez vzdelania, ktorá nebude schopná prispieť k stabilizácii blízkovýchodného regiónu.“

 

V tábore Mar Ellia v Ankawe
V hlavnom meste autonómnej oblasti Kurdistan – Erbile je kresťan­ská štvrť Ankawa. Tam sa po úteku pred teroristami Islamského štátu usadili tisíce utečencov. V súčasnosti je tam aj utečenecký tábor Mar Ellia (sv. Eliáša). Stany jeho obyvateľov sa minulého roku vďaka humanitárnej pomoci a výraznej podpore charitatívnej organizácie Cirkev v núdzi vymenili za unimobunky alebo za jednoduché nájomné domy. „Hoci je tábor Mar Ellia aj vďaka nasadeniu kňaza Douglasa Baziho najlepším v Erbile, ide vždy len o provizórium. Každodenný život kresťanov je jednotvárny a bezútešný. Ľudia by sa najradšej vrátili do svojich domovov. Kresťania prišli o všetko, o celý svoj doterajší život, domy, majetok, prácu, komu­nitu, ba aj o hroby svojich predkov. V podstate iba živoria,“ opísala situáciu kresťanov Anna Bartošová.
Jediné, čo týchto ľudí drží nad vodou, je viera a pohľad na trpiaceho Krista. Situáciu ťažko nesú najmä starí ľudia. Rodiny žijú v cudzom prostredí v unimo­bunke s veľkosťou šesťkrát tri metre.

 

Prekonať beznádej a apatiu
Život v provizórnych obydliach sa dá zniesť iba istý čas. Utečenci snívajú vrátiť sa do svojich domov na Ninivských planinách alebo začať život odznova v Kurdistane, prípadne v iných vyspelých krajinách Európy, Ameriky či Austrálie.
„Najväčší problém kresťanov v Iraku je beznádej. Nevedia, čo ich čaká a či sa niekedy vrátia domov,“ vysvetlil Hugo Gloss. Mnohí z nich investovali všetky svoje peniaze do stavby nových domov, ktoré museli proti svojej vôli opustiť. Celá situácia na nich zanechala negatívne následky – psychickú traumu, smútok, letargiu a depresiu. Muži si uvedomujú stratu zamestnania, vlastného domu a majetku, osobných vecí i súkromia, a taktiež skutočnosť, že nedokážu živiť svoju rodinu. Ženy boli zvyknuté starať sa o domácnosť. Ráno piekli domáci chlieb. Teraz varia vonku pred unimobunkou zo skromných prídelov na dvojplatničke. A deti? Prizerajú sa na svojich rodičov, ktorých vidia plakať.
Podľa Anny Bartošovej duchovný otec Douglas v tábore Mar Ellia preto začal s každodenným programom a režimom, aby deti mali náplň a mysleli na niečo iné. Aspoň trochu radosti do ich života vniesli hry a tanečné či spevácke súťaže. V areáli kostola deťom vybudoval ihrisko a volejbalovú sieť.
V erbilskom utečeneckom tábore naša charita pomohla aj s vyba­vením traumacentra. Psychiatri, kňazi a dobrovoľníci pomáhajú ľuďom vyrovnať sa so situáciou, v ktorej sa ocitli. Niektorí potrebujú odbornejšiu pomoc a lieky.
Centrum poskytuje priestor, kde sú títo ľudia vypočutí a kde nachádzajú odbornú pomoc.

 

 

Slovensko je príliš malým hráčom vo svetovej politike, zato však môže byť veľké v pomoci ľuďom v krajnej núdzi kdekoľvek vo svete. „Charita vďaka ľuďom, ktorí prispeli v našich kostoloch do zbierky na utečencov, mohla podporiť sedem projektov na Blízkom východe v Iraku, Libanone a Jordánsku. Považujem za veľký úspech, že sme dokázali peniaze efektívne využiť a pri­­spieť k zlepšeniu ťažkých podmienok našich bratov a sestier, ktorí museli opustiť svoje domovy, aby si zachránili život,“ povedal pre KN generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Radovan Gumulák.
 

 

 

Generátor bol náš konkrétny dar pre utečencov

V irackej Sulaimaniyi sa nachádza kláštor Panny Márie. Predstaveným kláštora je páter Jens Petzold, ktorý sa rozhodol prichýliť 45 rodín (na snímke jedna z nich), čo je približne 180 kresťanských presídlencov z Ninivských planín. Najväčším problémom v kláštore boli výpadky elektriny. Slovenská katolícka charita sa rozhodla pomôcť konkrétnym spôsobom – darovať generátor. „Pôvodne sme v kláštore Panny Márie v Sulaimaniyi chceli pomôcť vybudovať ubytovacie centrum,“ povedal R. Gumulák a dodal: „Keďže v kláštore nefungovala elektrina, vznikla myšlienka podporiť kláštor a v ňom ubytovaných utečencov kúpou generátora. Najmä v zime je dostatok elektriny doslova život zachraňujúci prostriedok. Bez elektriny sa nedá kláštor prevádzkovať, nefunguje kúrenie, chladničky, počítače, osvetlenie v kostole, na izbách; deti sa nemôžu učiť. Túto situáciu sme tam počas nášho pobytu niekoľko ráz zažili. Práve preto sme sa rozhodli kúpiť pre nich a darovať im nový, silnejší generátor.“

 

MARTA MAJERČÁKOVÁ
Snímky: anton Frič
Páčilo sa :
0