17. augusta 2017
Čítaní: 54
KN 33/2017 | Vatikán
Sme hriešnici odkázaní na milosrdenstvo
Pre horúce počasie sa generálna audiencia 9. augusta konala v klimatizovaných priestoroch Auly Pavla VI. Pápež František v katechéze vychádzal z úryvku z Lukášovho evanjelia o udalosti odpustenia hriechov pri Ježišovej návšteve v dome farizeja Šimona. Svätý Otec vysvetlil, že Ježiš sa obetoval za hriešnikov, nie za dokonalých.

 „Počuli sme reakciu hostí u farizeja Šimona: ,Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?‘ (Lk 7,49). Ježiš práve vykonal škandalózny skutok. Jedna žena z mesta, ktorú všetci poznali ako hriešnicu, vošla do Šimonovho domu, kľakla si k Ježišovým nohám a vyliala na ne voňavý olej. Všetci, ktorí tam boli pri stole, šomrali: ak je Ježiš prorok, nemal by akceptovať takéto prejavy, hlavne od ženy ako je táto. Tieto úbohé ženy totiž boli vyhľadávané buď iba na tajné návštevy – aj zo strany vysokopostavených mužov –, alebo aby boli ukameňované. Podľa vtedajšieho myslenia museli byť svätci a hriešnici, čistí a nečistí veľmi jasne separovaní.

Ježišov postoj je však iný. Od začiatku svojho pôsobenia v Galilei sa približuje k malomocným, posadnutým, všetkým chorým a žijúcim na okraji spoločnosti. Takéto správanie nebolo vôbec bežné, a to natoľko, že táto sympatia Ježiša voči vylúčeným, ,nečistým‘, bola jednou z vecí, ktoré najviac znepokojili jeho súčasníkov. Tam, kde nejaký človek trpí, Ježiš sa ho ujíma a preberá utrpenie na seba. Ježiš nekáže, že podmienky trestu sa majú hrdinsky znášať, tak ako to hovorili stoickí filozofi. Ježiš zdieľa ľudskú bolesť, a keď sa s ňou stretáva, z jeho vnútra vychádza postoj, ktorý charakterizuje kresťanstvo – milosrdenstvo. Ježiš oproti ľudskej bolesti cíti milosrdenstvo.“

 

Pozerajme na hriešnikov Božími očami

„Koľkokrát sa v evanjeliách stretneme s podobnými reakciami. Ježišovo srdce stelesňuje a odhaľuje srdce Boha, ktoré tam, kde nejaký muž či žena trpí, chce jeho uzdravenie, oslobodenie a plnosť života. Z tohto dôvodu Ježiš doširoka otvára náruč hriešnikom. Koľkí ľudia ešte aj dnes zotrvávajú v pomýlenom živote, pretože nenachádzajú nikoho, kto by bol ochotný sa pozrieť na nich iným spôsobom – Božími očami, alebo lepšie povedané srdcom Boha. To znamená pozerať na nich s nádejou. Ježiš, naopak, vidí možnosť zmŕtvychvstania aj u toho, kto urobil mnoho chybných rozhodnutí. Ježiš je vždy tu, s otvoreným srdcom, roztvárajúc milosrdenstvo, ktoré má v srdci. Odpúšťa, objíma, chápe, približuje sa – taký je Ježiš.“

 

Nepovažujme sa za dokonalých

„Niekedy zabúdame, že v Ježišovom prípade nešlo o jednoduchú lásku za nízku cenu. Evanjeliá zachytávajú prvé negatívne reakcie voči Ježišovi práve vtedy, keď istému človeku odpustil hriechy (Mk 2, 1 – 12). Bol to muž, ktorý trpel dvojnásobne – jednak nemohol chodiť a zároveň cítil, že zlyhal. Ježiš chápe, že tá druhá bolesť je väčšia od prvej, takže sa ho hneď ujíma oslobodzujúcou zvesťou: ,Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!‘ Oslobodzuje ho od pocitu skľúčenosti z vlastného zlyhania. Tieto Ježišove slová pohoršili niektorých prítomných zákonníkov, ktorí sa považovali za dokonalých – a myslím na mnohých katolíkov, ktorí sa považujú za dokonalých a pohŕdajú druhými, to je smutné. Niektorí zákonníci považovali Ježišove slová za škandalózne, pretože boli pre nich rúhaním, keďže jedine Boh môže odpúšťať hriechy.“

 

Spomeňme si, koľko sme stáli Božiu lásku

„My, ktorí sme zvyknutí zakusovať odpúšťanie hriechov, niekedy až príliš ,lacno‘, mali by sme si občas spomenúť, koľko sme stáli Božiu lásku. Každý z nás stál dosť – život Ježiša! On by ho bol dal aj pre iba jedného z nás. Ježiš ide na kríž nie preto, že uzdravuje chorých, že káže lásku, že ohlasuje blahoslavenstvá. Boží Syn ide na kríž predovšetkým preto, lebo odpúšťa hriechy, pretože chce úplné, definitívne oslobodenie ľudského srdca. Pretože neakceptuje, že ľudská bytosť strávi celý svoj život s nezmazateľným ,tetovaním‘, s myšlienkou, že nemôže byť prijatá milosrdným srdcom Boha. A s týmito pocitmi Ježiš ide naproti hriešnikom, ktorými sme my všetci.

Takto sa hriešnikom dostáva odpustenie. Nie sú len upokojení na úrovni psychologickej, pretože sú oslobodení od pocitu viny. Ježiš robí oveľa viac – ponúka ľuďom, ktorí zlyhali, nádej nového života. Niekto si môže povedať: ,Pane, ja som darebák.‘ ,Pozri dopredu a dám ti nové srdce.‘ Toto je nádej, ktorú nám dáva Ježiš.“

 

Boh neodopiera milosrdenstvo nikomu

„Mýtnik Matúš, ktorý je vlastizradcom a zdieračom ľudí, sa stáva apoštolom Krista. Zachej, skorumpovaný boháč z Jericha, ktorý bol určite promovaný úplatkár, sa mení na dobrodinca chudobných. Žena zo Samárie, ktorá mala piatich mužov a žila s ďalším, dostala prísľub ,živej vody‘, ktorá v nej môže vyvierať natrvalo. Takto Ježiš mení srdce, robí tak s nami všetkými.

Prospeje nám premýšľať o tom, že sa Boh nerozhodol vytvoriť svoju Cirkev z ľudí, ktorí nikdy nepochybili. Cirkev je ľud hriešnikov, ktorí zažívajú milosrdenstvo a odpustenie Boha. Peter pochopil viac pravdy o sebe počas spevu kohúta, než pri svojich veľkodušných predsavzatiach, pri ktorých vypínal hruď a ktoré v ňom vyvolávali pocit nadradenosti nad ostatnými.

Bratia a sestry, všetci sme úbohí hriešnici, odkázaní na Božie milosrdenstvo, ktoré má silu zmeniť nás a dať nám novú nádej, a to každý deň. A robí to! A ľuďom, ktorí pochopili túto základnú pravdu, Boh dáva to najkrajšie poslanie na svete – lásku k bratom a sestrám, a ohlasovanie milosrdenstva, ktoré Boh neodopiera nikomu. Toto je naša nádej. Vykročme vpred s touto dôverou v odpustenie, v Ježišovu milosrdnú lásku.“

-VRSK-, snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
0