4. septembra 2017
Čítaní: 82
KN 35/2017 | Misie
Neraz si povzdychne: Hospodi, pomiluj!
Milan Šášik CM (64), biskup Mukačevskej eparchie so sídlom v Užhorode, pôsobí na Ukrajine už 25 rokov. Najskôr bol diplomatom na nunciatúre v Kyjeve; za biskupa ho vysvätili v roku 2003. Má pocit, že za tie roky sa mu nepodarilo urobiť nič. Ale Pán, naopak, robí veľké veci.

 Situácia na Zakarpatskej Ukrajine je pomerne komplikovaná. Kraj za ostatných sto rokov patril piatim rôznym štátom. Žijú tam príslušníci mnohých národností, ktorí patria do mnohých cirkví. Napríklad nie je jedno, či je niekto pravoslávny Moskovského alebo Kyjevského patriarchátu, či je rímskokatolík Ukrajinec alebo Maďar, či jeho Gréckokatolícka cirkev vznikla z Brestskej alebo z Užhorodskej únie. Aj preto Vatikán postavil na čelo Gréckokatolíckej mukačevskej eparchie Slováka, ba dokonca rímskokatolíckeho kňaza. Vladyka Milan Šášik mal v prvých rokoch veľa odporcov a kritikov na mnohých frontoch. Nenechal sa však znechutiť a pustil sa tvrdo a vytrvalo do práce.

Veľké Lazy

Počas svojho pôsobenia na Zakarpatí vysvätil dvesto kňazov, postavilo sa 186 chrámov a 70 fár. Aktuálne sa stavia 35 ďalších chrámov a vyše 30 fár. Keď totiž v roku 1949 komunistický režim zrušil Gréckokatolícku cirkev, jej majetky pripadli Moskovskej pravoslávnej cirkvi. Po páde totality a obnovení Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine však neprebehli reštitúcie ako v Československu a jednotlivci či inštitúcie si museli sami na súdoch nárokovať vrátenie majetkov. Ak sa aj stalo, že súd vyhrali, slabý štát im vo väčšine prípadov nedokázal ich právo zabezpečiť. Medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi tak na dedinách vznikali mnohé nezhody a napätia, niekedy aj boje. Vladyka Milan rekapituluje: „Zo 450 chrámov sa nám vrátilo 120. V našich dvanástich starých chrámoch sa modlíme s pravoslávnymi, vo vyše desiatich chrámoch s rímskokatolíkmi. No akokoľvek to budeme počítať, potrebných je spolu 370 nových chrámov a kaplniek. Takže musíme niečo ešte postaviť.“

Typickým príkladom je príbeh sto gréckokatolíckych rodín z Veľkých Lazov pri Užhorode. Napriek rozhodnutiu súdu im pravoslávni odmietali vydať chrám, museli sa preto 17 rokov modliť na ulici, v mraze či daždi. Potom sa modlili v starej fare. Nakoniec gréckokatolíci rezignovali a začali stavať. Postavili suterén, kde sa od Vianoc už modlia. Vladyka Milan poprosil pre nich pomoc zo Spojených štátov amerických a podarilo sa mu získať financie na zakúpenie tehly. Tak miestni majstri vymurovali múry chrámu a zostali opäť stáť. „Peniaze na materiál je dnes na Ukrajine priam nemožné zohnať, tak sa všetci obracajú na mňa. Do Veľkých Lazov potrebujú ešte kúpiť železo, cement, drevo na krov, strešnú krytinu a kostol si svojpomocne dokončia,“ hovorí biskup Milan Šášik. Každoročne píše okolo 50 žiadostí o pomoc do zahraničia a je nesmierne vďačný aj Slovákom, ktorí tiež mnohokrát pomohli. 

Krik v kaplnke

Odkedy na východnej Ukrajine v roku 2014 vypukla vojna, ľudia za tie tri roky trikrát schudobneli. Za mesačný plat 50 – 100 eur sa nedá vyžiť ani zďaleka. Už roky otcovia a často aj mamy zo Zakarpatia odchádzajú za prácou do zahraničia a domov k rodine sa vracajú len na Veľkú noc a Vianoce. V Česku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku či na Slovensku si už za tie roky vytvorili zázemie a teraz berú preč celé rodiny. „Je to strašný exodus, tisíce ľudí čo odchádzajú, mladé rodiny. Keď máte niekde v horách farnosť s dvadsiatimi rodinami a päť ich odíde, je to zlé,“ približuje hĺbku súčasnej krízy vladyka Milan, ktorý je podľa vlastných slov často „zmučený“. Neraz si povzdychne „Hospodi, pomiluj“ a je zjavné, že ťažoba stále viac dolieha aj na neho. „Včera bolo u mňa na audiencii dvadsať kňazov. Všetci majú problémy. Niektorí nemajú peniaze na platenie nájmu, keďže fara ešte nie je dostavaná. Ďalší nabúral auto a nemá na opravu, ďalší má v rodine chorého... Je to ťažké, mnohokrát to je naozaj krik v kaplnke, to volanie k Pánovi o jeho milosrdenstvo a pomoc. Je to neúnosné vlastnými silami, ale keď dávame priestor Pánovi, on prejavuje svoje víťazstvo a môže cez nás urobiť veľké veci.“

Vladyka Milan túži, aby na Ukrajine už konečne skončila vojna, aj aby zavládol mier s bratmi pravoslávnymi. Bol by rád, keby pravoslávni kresťania prestali katolíkov považovať za schizmatikov a heretikov: „Kiež by pochopili, že nie sme konkurencia, ale že máme spoločne pracovať a ohlasovať Krista, ktorý je nerozdelený. Žijeme čas milosti; čas, ktorý nám bol darovaný, ten jediný život, ktorý máme. Tu, v tomto konkrétnom živote máme možnosť žiť s Kristom a byť šťastnými uprostred zápasov, aj naplniť poslanie, ktoré máme každý – byť soľou zeme a svetlom sveta. Prial by som si tiež, aby Ukrajina už nikdy nezažila momenty, keď začnú znovu strhávať kríže pri cestách. Keby sa k nám nedostala pokrokovosť mnohých pokrokových ľudí v Európskej únii, ktorí zabúdajú na svoje korene.“ Medzičasom v Kyjeve zorganizovali už druhý dúhový pochod a politici sa nechali počuť, že to je znak toho, že Ukrajina prijala európske hodnoty. A na východe zatiaľ padajú ľudia...

AKO POMôCť

Dostavbu kostola vo Veľkých Lazoch môžete podporiť prostredníctvom čísla účtu: SK56 0900 0000 0050 6023 4370. Adresa majiteľa účtu: Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Ul. sv. Vincenta 1, 82103 Bratislava. 

Marek Poláček, snímka: archív Mukačevskej eparchie
Páčilo sa :
0