6. septembra 2017
Čítaní: 4
KN 36/2017 | Editoriál
Editoriál

Dodnes si živo pamätám, čo sa dialo pred 20 rokmi v prvých septembrových dňoch. Svet oplakával smrť dvoch žien. Hoci pochádzali z iných spoločenských podmienok
a každá z nich mala iný životný príbeh, obidve ovplyvnili verejnú mienku jedinečným spôsobom, najmä čo sa týka charity a lásky k blížnemu. Tridsiateho prvého augusta 1997 zomrela v Paríži na následky autohavárie 36-ročná princezná Diana. Kým verejnosť, najmä tá anglická, smútila a zaplavovala kvetmi a odkazmi miesta súvisiace s jej životom a smrťou, tí „chytrejší“ sa snažili z tragického skonu najfotografovanejšej ženy sveta vyryžovať zlato. Fotografie Diany zaplavili obálky časopisov; rýchlo sa písali a vydávali viac či menej pravdivé príbehy jej života aj veľkorozmerné fotopublikácie.
Piateho septembra 1997 zomrela Matka Tereza. Mala 87 rokov. Svoje materinské náručie otvorila počas života pre tých najnúdznejších, najopovrhovanejších, najbiednejších. Jej odchod do domu nášho nebeského Otca sa, žiaľ, nedočkal takej obrovskej publicity ako Dianina tragédia. Matka Tereza by to však ani nechcela. Ak vstúpila do svetiel reflektorov, tak len preto, aby apelovala na svedomie sveta. Napriek obrovským rozdielom v životnom štýle zanechali obe ženy po sebe už spomínané posolstvo lásky k chorým, trpiacim, umierajúcim; ku všetkým, čo sú na okraji spoločnosti. Posolstvo, ktoré môžete realizovať bez rozdielu, odkiaľ pochádzate, aký veľký majetok máte, akého vzdelania sa vám dostalo. A na inšpiráciu si môžete prečítať slávny
Hymnus na lásku z Prvého listu Korinťanom svätého Pavla.  

Zuzana Artimová
Páčilo sa :
0