6. septembra 2017
Čítaní: 15
KN 36/2017 | Kultúra
Matica si pripomenie svojho zakladateľa
Matica slovenská si 8. septembra v seminárnej miestnosti Univerzitnej knižnice v Bratislave pripomenie 220. výročie narodenia banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa, svojho prvého predsedu.

 Program podujatia začne o sedemnástej na sviatok narodenia Panny Márie položením venca k pamätnej tabuli Štefana Moyzesa v Univerzitnej knižnici v Bratislave na Klariskej ulici. Potom bude nasledovať prezentácia knihy Alojza Jembriha: Tragom života i rada Stjepana Moysesa u Zagrebu (Po stopách života a diela Štefana Moysesa v Záhrebe), a diskusia k dielu. Následne Matica slovenská a Matica chorvátska podpíšu memorandum o spolupráci a miestny odbor Matice slovenskej v Záhrebe si prevezme matičnú medailu. Prítomní budú mať možnosť zúčastniť sa na prehliadke priestorov Univerzitnej knižnice - budovy bývalého Uhorského snemu, kde Štefan Moyses zastupoval Chorvátsko. Informovala o tom TK KBS.

     Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom. Bol mimoriadne nadaný. Po štúdiu na trnavskom gymnáziu pokračoval na bohosloveckom seminári v Trnave, kde sa vzdelával v oblasti filozofie. Teológiu študoval v Pešti, dokončil ju v Ostrihome. Jeho osobnosť a ďalšie intelektuálne smerovanie sa formovalo pod vplyvom Jána Kollára, Martina Hamuljaka a Pavla Jozefa Šafárika. Stal sa prívržencom idey československej národnej a jazykovej jednoty a slovanskej vzájomnosti. Bol členom krúžku slovenskej národnoobrodeneckej inteligencie v Pešti a Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. V tom čase, hoci vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, sa vzdal bernolákovčiny a priklonil sa k myšlienke československej jazykovej jednoty. Svoju orientáciu si udržal aj počas dlhšieho pobytu (osemnásť rokov)v Chorvátsku, kde pracoval v oblasti vzdelávania a výchovy chorvátskej mládeže, podieľal sa tiež na vydávaní miestnych novín.

     Po návrate na Slovensko sa s veľkou vervou pustil do zveľaďovania biskupstva, ktoré mu bolo zverené. No nezostal len v teritóriu Banskej Bystrice. V roku 1861 sa aktívne zapojil do júnového zhromaždenia v Martine, ktorého výsledkom bolo prijatie Memoranda národa slovenského s požiadavkou na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Dva roky nato, 4. augusta 1863, sa konalo prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej. Prvým predsedom našej najdôležitejšej kultúrnej ustanovizne sa stal práve Štefan Moyzes. V úrade však nepôsobil dlho, pretože náhle zomrel v roku 1869, v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, keď sa slávilo 1000. výročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila. Je pochovaný v biskupskej krypte v rímsko - katolíckom Kostole povýšenia Svätého kríža vo vtedajšom Svätom Kríži nad Hronom, dnes Žiari nad Hronom.

-NŠ-, -TK KBS-
Páčilo sa :
0