6. septembra 2017
Čítaní: 33
KN 36/2017 | Vatikán
Radosť zo stretnutia s Ježišom oživuje nádej
Pamätať na Ježiša a na radosť zo stretnutia s ním oživuje nádej. Tak znela hlavná myšlienka katechézy pápeža Františka, ktorú predniesol na generálnej audiencii 30. augusta na Námestí sv. Petra.

 „Dnes by som sa chcel vrátiť k dôležitej téme: vzťahu medzi nádejou a pamäťou so zvláštnym odkazom na spomienku na povolanie,“ začal svoj príhovor Svätý Otec. „A ako obraz si zoberiem povolanie Ježišových učeníkov. V ich pamäti ostala táto skúsenosť tak vtlačená, že niekto dokonca zaznamenal hodinu: ‚Boli asi štyri hodiny popoludní.‘ (Jn 1,39). Evanjelista Ján opisuje príhodu ako živú spomienku mladosti, ktorá zostala nedotknutá v jeho pamäti starca: lebo Ján napísal tieto slová, keď už bol v pokročilom veku.“ 

Odborník na ľudské srdce

„K stretnutiu došlo v blízkosti rieky Jordán, kde Ján Krstiteľ krstil; a títo mladí Galilejčania si zvolili Krstiteľa ako duchovného vodcu. V jeden deň prichádza Ježiš a necháva sa pokrstiť v rieke. Nasledujúci deň sa opäť vrátil a vtedy ten, čo krstil – teda Ján Krstiteľ – povedal dvom svojim učeníkom: ‚Hľa, Boží Baránok.‘ (Jn 1,36).

A pre týchto dvoch to je ,iskra’. Nechávajú svojho prvého učiteľa a nasledujú Ježiša. Na ceste sa k nim obrátil a položil im zásadnú otázku: ‚Čo hľadáte?‘ (Jn 1,38). Ježiš sa v evanjeliách javí ako odborník na ľudské srdce. V tej chvíli sa stretol s dvoma hľadajúcimi mladíkmi, zdravo nepokojnými. Vskutku, aká mládež je mládežou uspokojenou, tá bez otázky o zmysle? Mladí, ktorí nič nehľadajú nie sú mladými, sú ľuďmi na dôchodku, sú predčasne zostarnutými. Je smutné vidieť mladých na dôchodku.

A Ježiš sa prostredníctvom celého evanjelia, vo všetkých stretnutiach, ku ktorým dochádza na ceste, javí ako ten, čo zapaľuje srdcia. Z toho vyplýva jeho otázka, ktorá sa snaží podnietiť túžbu po živote a šťastí, ktoré každý mladý človek nosí v sebe: Čo hľadáš?“

 

 

Našli sme Mesiáša   

„Jánovo a Ondrejovo povolanie sa začína takto: je to začiatok priateľstva s Ježišom, ktoré je také silné, že si vyžaduje spoločenstvo života a vášne s ním. Títo dvaja učeníci sa pripoja k Ježišovi a okamžite sa menia na misionárov, lebo keď sa skončilo stretnutie, nevracajú sa domov pokojní: a to až tak, že ich vlastní bratia – Šimon a Jakub – sú čoskoro zatiahnutí do sledu udalostí. Išli k sebe domov a oznamujú zvesť: ,Našli sme Mesiáša, našli sme veľkého proroka’. Sú misionármi toho stretnutia. Išlo o stretnutie také dojemné, také plné šťastia, že učeníci si navždy zapamätali ten deň, ktorý osvietil a nasmeroval ich mladosť.“

 

 

Pán nepotrebuje neochotných

„Ako možno objaviť vlastné povolanie v tomto svete? Možno ho objaviť toľkými spôsobmi, avšak táto stránka evanjelia nám hovorí, že prvým indikátorom je radosť zo stretnutia s Ježišom. Manželstvo, zasvätený život, kňazstvo: každé skutočné povolanie sa začína stretnutím s Ježišom, ktorý nám dáva radosť a novú nádej, a ktoré nás vedie aj prostredníctvom skúšok a ťažkostí k stále plnšiemu stretnutiu s ním a k plnosti v radosti.

Pán nechce mužov a ženy, ktorí za ním kráčajú neochotne, bez toho, aby mali v srdci vietor radosti. Ježiš chce ľudí, ktorí zakúsili, že byť s ním prináša nesmierne šťastie, ktoré možno v živote obnoviť každý deň.

Učeník Božieho kráľovstva, ktorý by nebol radostný, ktorý by neevanjelizoval tento svet, je smutný človek. Z toho dôvodu kresťan stráži oheň svojho zaľúbenia: zaľúbený do Ježiša. Samozrejme, sú tu aj životné skúšky, sú tu chvíle, keď treba ísť vpred napriek chladu a vetrom, ktoré vejú oproti nám, napriek toľkým utrpeniam. Kresťania však poznajú cestu, ktorá vedia k tomu posvätnému miestu, ktoré ich raz a navždy zapálilo.“  

Pestujme zdravú utópiu

„Prosím vás však, žiadam: nevšímajme si znechutených a nešťastných ľudí; nepočúvajme tých, ktorí cynicky radia nestarať sa o nádeje života; nedôverujme tomu, ktorý uhasí už na počiatku každé nadšenie hovoriac, že žiadna firma nestojí za obetovanie celého života; nepočúvajme ,zostarnutých’ srdcom, ktorí hasia mládežnícku eufóriu. Choďme za starcami, ktorí majú oči žiariace nádejou!

Pestujme skôr zdravé utópie. Boh chce, aby sme boli schopní snívať ako on a s ním, zatiaľ čo kráčame pozorní na realitu. A ak nejaký sen zhasne, vráťme sa späť k jeho snívaniu, s nádejou čerpajme zo spomienky na počiatok, tie tlejúce uhlíky, ktoré – po živote nie celkom dobrom – prikrýva popol nášho prvého stretnutia s Ježišom. 

Toto je základná dynamika kresťanského života: pamätať na Ježiša. Pavol hovoril svojmu učeníkovi: ‚Pamätaj na Ježiša Krista‘. (porov. 2 Tim 2,8). Pamätať na Ježiša, na oheň lásky, s akým sme raz prijali náš život ako dobrý plán, a týmto plameňom znovu oživiť našu nádej.“

-VRSK-

Snímka: Profimedia.sk
Páčilo sa :
0