6. októbra 2017
Čítaní: 25
KN 40/2017 | Misie
Kto dáva chudobnému, dáva Bohu
Za rektora veľkého kňazského seminára Mons. Luisa Parisota v beninskom Tchanvedji bol otec RAYMOND BERNARD GOUDJO (55) menovaný pred piatimi rokmi. Sídlom interdiecézneho kňazského seminára je diecéza Lokossa v Benine.

 Diecéza v Lokosse bola zriadená v roku 1968. V tom čase nemala svoj vlastný kňazský seminár. Prvým a dovtedy jediným seminárom bol veľký kňazský seminár svätého Gála v Ouidahu. Jeho kapacita však nebola dostatočná a po krátkom čase sa zaplnil. „Preto naši biskupi v roku 1995 rozhodli o otvorení druhého kňazského seminára. Nové miesto na vzdelávanie a formovanie duchovných povolaní malo už pri svojom zrode niečo spoločné so Slovenskom. Prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov bol totiž vtedy slovenský kardinál Jozef Tomko, ktorý dal povolenie na zriadenie nášho seminára, čo sa udialo pred dvadsiatimi dvoma rokmi,“ hovorí s úsmevom otec Raymond, ktorý na pozvanie Pápežských misijných diel na Slovensku (PMD) koncom augusta navštívil Slovensko.

 

 

Núdzou o študentov netrpia

Od otvorenia seminára prešlo jeho bránami päťstopäťdesiat seminaristov, z toho sa viac ako tristo stalo kňazmi. Záujemcov o štúdium rozhodne neubúda, aj v tomto ročníku je podľa otca Raymonda stav plný, dokonca až preplnený. „Kiežby sme mali možnosti a dostatok finančných prostriedkov na prijatie všetkých záujemcov,“ dodáva. V začiatkoch trvalo štúdium šesť rokov. Bolo rozdelené na dve časti, filozofickú a teologickú. V roku 2008 bol seminár rozdelený a vznikol malý seminár na štúdium filozofie a veľký seminár na štúdium teológie. Štúdium sa vždy začína v malom seminári. Táto formácia je zameraná na získavanie poznatkov z filozofie, sociálnych vied či histórie. „Je akousi prípravou a zároveň vstupnou bránou do veľkého seminára, kde už ide priamo o štúdium teológie a prípravu na duchovné povolanie ku kňazstvu,“ hovorí otec Raymond.

Na to, aby sa mladý muž do veľkého seminára vôbec dostal, musí, samozrejme, prejsť výberovým konaním. Pri výbere sa nekladie dôraz len na zrelosť z hľadiska intelektu, ale najmä na zrelý a prehĺbený duchovný život a osobitý vzťah ku Kristovi. Aj preto je otcovi Raymondovi ľúto, že nastávajú situácie, kedy nie je možné uchádzača prijať, pretože chýbajú materiálne prostriedky. Hoci zápal pre duchovné povolanie mladému človeku nechýba. Sú to situácie, v ktorých sa riešenie nehľadá ľahko a niekedy je priam nemožné vyriešiť ich ľudskými silami. Množstvo seminaristov pochádza z náročných životných podmienok, kde investícia do vzdelania neprichádza do úvahy. Pri nedostatku jedla, vody či zdravotnej starostlivosti je štúdium prepych, ktorý si málokto môže dovoliť.

 

 

Keď sa pomoc zverí do Božích rúk

Situáciu sa čiastočne darí riešiť vďaka projektu, ktorého hlavným donorom sú Pápežské misijné diela na Slovensku (PMD). Záujemcovia, či už jednotlivci, rodiny alebo celé farnosti, majú možnosť osvojiť si bohoslovca a materiálne tak podporiť jeho duchovnú formáciu. Otec Raymond hovorí, že „svoju zásluhu na zriadení a fungovaní seminára má určite aj kardinál Tomko, ktorý zložitú situáciu v Benine veľmi dobre poznal a práve pred dvadsiatimi rokmi prišiel sám vysvätiť prvých absolventov nášho seminára za kňazov“.

V seminári sa momentálne nachádza asi deväťdesiat bohoslovcov, ktorí sú odkázaní na podporu. „Zverujeme ich do rúk našich dobrodincov a najmä do rúk Božích. Finančná položka na zabezpečenie štúdia pre jedného seminaristu ročne predstavuje približne 1 200 až 1 500 eur. Časť z tejto sumy, 600 eur hradia PMD zo Slovenska, čo je približne polovica celkových nákladov na štúdium. Druhú časť tejto sumy sa zaväzuje zabezpečiť domáca Cirkev, aj keď získať túto čiastku nie je vždy ľahké. Pomáhajú nám však domáci i zahraniční darcovia,“ vysvetľuje rektor seminára.

Súčasťou projektu sú, pravdaže, základné údaje o bohoslovcoch, ktoré posiela otec Raymond darcom prostredníctvom PMD. „Podporovatelia našich chlapcov, majú možnosť spoznať ich prostredníctvom krátkeho osobného príbehu i fotografie. Vďaka podpore vznikajú pekné priateľstvá a takmer doslova rodinné väzby. Nie je zvláštnosťou, že si napríklad bohoslovec so svojimi darcami dopisuje,“ hovorí. Možnosť priameho kontaktu s darcami však bohoslovci dostávajú až po ukončení formácie, teda po kňazskej vysviacke. Túžba spoznať bližšie svojho bohoslovca, už mladého kňaza, musí byť iniciovaná samotnými darcami.

„Kto dáva chudobnému, dáva Bohu,“ hovorí otec Raymond a podľa jeho slov prostredníctvom materiálnej pomoci pomáhame rastu povolaní u mladých mužov, a to je vždy dar Bohu a ľudstvu. „Ak človek má možnosť pomôcť, hoci aj málom, nech pomôže.“ 

Zuzana Hallová, snímka: Viktor Jakubov
Páčilo sa :
0