9. októbra 2013
Čítaní: 262
KN 41/2013 | Mladým
Mládež na ulici dostala šancu
Aktivisti z občianskeho združenia Mládež ulice sa venujú sociálne vylúčeným deťom a dospelým, ako aj tým, čo posedávajú pred panelákmi, bufetmi či v zákutiach sídlisk.

Počiatky občianskeho združenia (OZ) Mládež ulice siahajú trinásť rokov dozadu. Z dobrovoľníkov študujúcich pedagogiku a sociálnu prácu, ktorí sa angažovali vo vyhľadávaní, kontaktovaní a napomáhaní mladých, ktorí prepadli cez sociálnu sieť, sa utvoril tím. Ich aktivity zamerané na podporu detí zo sociálne slabého prostredia naberali váhu, až „narástli“ do občianskeho združenia. „Sú­časťou Mládeže ulice som sa stal v roku 2004. Nedostal som sa na gym­názium a skončil som na prie­myslovke. Omnoho viac ako technika ma zaujímala psy­chológia, dynamika fungovania skupín, život v spoločnosti, preto som pokračoval v štúdiu sociálnej práce a pedagogiky,“ povedal predseda OZ Mládež ulice Peter Kulifaj (27).

 

Vstúpili sme do neslávneho Modrého domu
Raz si Peter všimol plagát, ktorý pozýval na školenie mobilnej práce s mládežou. Ide o koncept, ktorý zahŕňa štyri roviny tejto práce s jednotlivcom, so skupinou, s komunitou a so spoločnosťou. Podľa tohto systému sa s mladými pracuje v prirodzenom prostredí, kde sa vo voľnom čase zdržiavajú – na uliciach, v baroch, na futbalových štadiónoch, ale aj vo vylúčených komunitách. Prednášky ponúkala nemecká organizácia ISMO – International Society for Mobile Youth Work. Prihlásil sa. A odvtedy hľadal príležitosť, ako uplatniť koncept mobilnej práce „naživo“. V rámci OZ Mládež ulice začal pôsobiť v lokalite, ktorá nemala najlepšiu povesť. Modrý dom v bratislavskej Petržalke bol domovom pre ľudí v núdzi, najčastejšie neplatičov, ktorí v tomto dvojpodlažnom dome dostali náhradné ubytovanie. Žili štýlom sociálne vylúčených, neprispôsobivých občanov, o čom svedčili aj časté zásahy polície. Nedoručovala sa tam ani pošta, lebo doručovateľky sa obávali o svoju bezpečnosť a poštové schránky boli rozbité.
Peter Kulifaj však Modrý dom videl iným očami: veľké množstvo detí a mladých ľudí s obrovským ľudským potenciálom. Nešlo o nijakú prechádzku ružovou záhradou! Prvé mesiace sa ťažko vyrovnával s ich nezriadeným spôsobom života, musel odložiť nabok normy slušného správania a získať si dôveru týchto ľudí. „Mnohé situácie boli na hranici toho, čo by som ako-tak vedel pochopiť. Vidieť však malé deti, ako si navzájom nadávajú spôsobom, ktorý ste nikdy nevideli ani u dospelých v krčme, či náš neplánovaný odchod z komunity s pľuvancami na chrbte ma prinútili veľa premýšlať,“ spomínal predseda OZ.
Profesionálne, najmä však
budovať vzťahy
Mnohým ľuďom sa dobrovoľníci javia ako čudáci. Vari môžu jestvovať ešte tí, čo chcú pomáhať, robiť dobro a nič za to nechcú? Čo sú to „zač“? Také úvahy spojené s počiatočnou nedôverou prejavovali deti aj ich rodičia v  Modrom dome. Nedokázali pochopiť, ako je možné, že tam prichádzajú len tak, ba dokonca kvôli nim. „Spracovával som v sebe otázku: ako je možné žiť v Bratislave, civilizovanom meste, a zároveň vstupovať do úplne odlišného sveta existen­čnej chudoby,“ kládol si otázky Peter. Našťastie bol obklopený skvelými ľuďmi, ktorí sa rozhodli pomáhať ľuďom na okraji spoločnosti. Boli to veľkodušní ľudia so životnými skúsenosťami, ktorí ho učili trpezlivosti pri práci s ľuďmi v núdzi. V tíme dobrovoľníkov boli aj študenti, ktorí po každej službe živo diskutovali o tom, čo sa udialo a ako by sa veci dali robiť lepšie, na odbornej úrovni. 

 

Aktivity, poradenstvo,
nízkoprahový klub
V petržalskom dome, ktorý pre­zrádza modrá fasáda, sa OZ Mlá­dež ulice podarilo otvoriť nízkoprahový klub. V ňom sa usku­točňujú voľnočasové aktivity a poskytujú služby sociálneho charakteru. Pracovníci združenia a dobrovoľníci tam prichádzajú tri razy za týždeň v popoludňajších hodinách. „Každý člen z nášho tímu si v plecniaku prinesie pomôcky a služba sociálne odkázaným sa môže začať. Niektorí sa venujú doučovaniu školákov, iní sa zapoja do tzv. etapovej hry, v rámci ktorej deti zbierajú body za plnenie rôznych úloh. Tí najaktívnejší okrem nových poznatkov a zručností dostanú odmenu napríklad v podobe výletu,“ povedal Peter. Zo sociálnych služieb, ktoré obyvatelia Mod­rého domu potrebujú, je to najmä poradenstvo pri hľadaní práce, riešení exekúcie či v iných ťažkostiach. Táto práca spĺňa skôr kritériá terénnej sociálnej práce ako bezprostrednej práce so sídliskovou mládežou, do ktorej sa OZ Mládež ulice naplno pustilo v roku 2011.
Nový program rozbehli v bratislavskej mestskej časti Rači, v lokalite Východné. Prevádzkujú tam nízkoprahový klub pre mládež. Nízkoprahovosť znamená, že do neho môže prísť každý, netreba poplatky ani registráciu. Za mladými vychádzajú do ulíc alebo k školským dvorom. Zámerom je osloviť deti a mladých, ktorí po vyučovaní nechodia na krúžky a svoj čas trávia doslova na ulici. Odborne sa tomu hovorí primárna prevencia, hoci sv. Ján Bosco to už dávno nazval preventívnym systémom.

 

Prevencia je výhrou
aj pre spoločnosť
Vo vyspelých krajinách je práca s mládežou omnoho viac ocenená a spoločensky podporovaná. „Keď som absolvoval vzdelávací pobyt v belgickom meste Kortrijk, zaujalo ma, že pracovníci s mládežou sú súčasťou významných organizácií alebo priamo zamestnancami miestnych samospráv. Neboli to však úradníci! Ich úlohou bolo tráviť čas s mladými, tak  ako sa o to pokúša naše združenie i iné organizácie na Slovensku,“ povedal Peter Kulifaj. U nás však treba vyzdvihnúť dobrú spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ako aj s pedagógmi a vychovávateľmi základných škôl.
Úlohou OZ Mládež ulice nie je nahrádzať deťom rodinné prostredie, lebo rodičia sú a majú byť primárnym zdrojom pevných zá­kladov rozvoja mladého človeka. Vychádza však zo skúseností, že ak má dospievajúci chlapec či dievča okrem rodičov aj iného blízkeho človeka, s ktorým sa počas svojho náročného obdobia vývinu môže pozhovárať, predíde sa mnohým negatívnym scenárom či patologickému správaniu. A čo k tomu dodať? Vzhľadom na vypuklé sociálne problémy v celej spoločnosti sa zdá, že terénna práca a nízkoprahové kluby podľa príkladu v Modrom dome majú „zelenú“.

 

 


Všade navôkol vidíme, ako spoločnosť napreduje.
Dokázali sme neuveriteľné veci, stále pribúdajú nové technologické
a obchodné centrá. Napriek tomu nie sme schopní rozumne
sa postaviť k otázkam vzájomného spolunažívania.
Želal by som si, aby vznikalo čoraz viac iniciatív,
ktoré budú klásť dôraz na dozrievanie ľudí v oblasti
medziľudských vzťahov. Úlohu OZ Mládež ulice vidím v podpore
dialógu najmä s mladými ľuďmi a v zachovávaní princípov,
z ktorých združenie vychádza: podporovať pozitívne zmeny
u sociálne vylúčených ľudí, sprevádzať ich životom,
vnímať ich jedinečnosť a pomáhať im rásť.
PETER KULIFAJ, PREDSEDA OZ MLÁDEŽ ULICE
                
 

MARTA MAJERČÁKOVÁ
Páčilo sa :
0