12. októbra 2017
Čítaní: 22
KN 41/2017 | Misie
Buď Afrika, alebo smrť
Pred 160 rokmi odišiel taliansky misionár Daniel Comboni, ktorého sviatok si pripomíname 10. októbra, po prvý raz na územie dnešného Sudánu. Stal sa prvým stredoafrickým biskupom a jedným z najväčších misionárov v dejinách Cirkvi.

 Daniel Comboni pochádzal z chudobnej rodiny v talianskej Brescii. Narodil sa ako štvrté z ôsmich detí, no ako jediný zo súrodencov prežil. Napriek chudobe alebo práve pre ňu sa rozhodol študovať, no jeho rodičia nemali peniaze. Odišiel preto do Verony, kde bol inštitút dona Nicolu Mazzu pre chlapcov z chudobných rodín. Don Nicola bol zapálený pre hlásanie evanjelia v zámorí a svoje misionárske nadšenie odovzdával aj chlapcom. Vo Verone sa tak zrodila v Danielovi túžba stať sa kňazom a misionárom.

V roku 1849 Daniel svojmu predstavenému sľúbil, že svoj život zasvätí apoštolátu v strednej Afrike. Taliansky inštitút otvoril medzitým dvere africkým chlapcom a dievčatám, aby im umožnil prístup k vzdelaniu a aby sa mohli potom vrátiť do svojej vlasti a stať sa pomocníkmi misionárov.

V roku 1854 bol Daniel Comboni vysvätený za kňaza a už tri roky nato, 10. septembra 1857, sa vydal spolu s ďalšími piatimi misionármi z inštitútu na svoju prvú cestu do Afriky. Trvala štyri mesiace a výprava dorazila do sudánskeho hlavného mesta Chartúmu. Prvé dojmy z krajiny boli zmätené a hneď sa objavili mnohé ťažkosti. No ani ťažká práca, neznesiteľná horúčava, choroby a úmrtia jeho mladých spolupracovníkov ho neodradili a neobrali o odvahu a nadšenie. Zo svojej misie Svätého kríža napísal rodičom: „Budeme tu mať ťažkú prácu, budeme sa potiť a zomierať, ale myšlienka, že to robíme z lásky k Ježišovi Kristovi a pre spásu opustených duší vo svete, je príliš sladká, aby sme upustili od tohto zámeru.“ Motorom jeho misie sa stalo heslo Buď Afrika, alebo smrť!

 

Afrika pre Afriku

Keď sa Daniel Comboni v roku 1864 modlil pri hrobe sv. Petra v Ríme, dostal silnú inšpiráciu na vytvorenie novej misionárskej stratégie evanjelizácie Afriky. Vďaka tomu vznikol slávny Plán na obrodu Afriky. Bol to misionársky projekt, v ktorom hlavnú úlohu evanjelizácie Afriky zohrávali samotní Afričania – jeho hlavným mottom bolo „Zachrániť Afriku pomocou Afriky“.

Na realizáciu svojho plánu začal neúnavne chodiť po celej Európe, aby oboznamoval cirkevných i svetských predstavených, ale aj obyčajných ľudí o situácii v strednej Afrike, pričom prosil o duchovnú i materiálnu pomoc. Začal dokonca vydávať magazín, ktorý informoval o misiách.

Vďaka svojej neotrasiteľnej viere v Boha a dôvere v Afriku založil v roku 1867 a 1872 dva misionárske inštitúty – mužský a ženský. Neskôr sa stali známe pod názvom komboniáni a komboniánky. Daniel sa zúčastnil aj na Prvom vatikánskom koncile ako koncilový teológ veronského biskupa. Na koncile zorganizoval petíciu pre evanjelizáciu Afriky, ktorú podpísalo sedemdesiat biskupov.

V júli roku 1877 bol Comboni vymenovaný za biskupa a za apoštolského vikára strednej Afriky. Bolo to pre neho vyznamenaním i potvrdením, že jeho myšlienky a úsilie sú dôležité a potrebné pre život a rast Cirkvi v Afrike. V tom istom a nasledujúcom roku prešiel spolu so svojimi spoločníkmi veľkou skúškou a ťažkosťami. Nastalo totiž extrémne sucho. Populácia klesla na polovicu a počet misionárov, ako aj ich aktivít sa zredukoval takmer na nulu.

 

Ovocie jeho úsilia 

V roku 1880 stále odhodlaný biskup Comboni pokračoval v evanjelizácii Afriky a v boji proti otrokárskej tradícii. No už o rok neskôr, prepracovaný, poznačený smrťou mnohých svojich pomocníkov, ohováraním a nespravodlivými obvineniami, ochorel. Dostal silnú horúčku, ktorej najskôr nevenoval pozornosť, pretože si myslel, že je to jeden z mnohých záchvatov malárie. Hoci mal iba 50 rokov, chorobe napokon 10. októbra 1881 podľahol. Do večnosti odchádzal v kruhu svojich blízkych spolupracovníkov v Chartúme a bol si istý, že jeho misionárska práca sa neskončí smrťou: „Ja zomieram, no moja práca nezomrie.“ Krátko nato, ako jeho srdce dotĺklo, prítomní misionári spoločne zvolali jeho bojový pokrik: „Buď Afrika, alebo smrť!“

Beatifikačný proces Daniela Comboniho sa začal v roku 1927, no blahorečil ho až v roku 1996 pápež Ján Pavol II., ktorý ho o sedem rokov neskôr 5. októbra 2003 svätorečil.

Slová, ktoré tento apoštol Afriky vyslovil pred smrťou, sa naplnili. Dnes vyše 1 600 komboniánov pôsobí v dvadsiatich krajinách Afriky, Latinskej Ameriky a Európy, aby podobne ako ich zakladateľ ohlasovali evanjelium a slúžili najchudobnejším z chudobných. 

Martina Grochálová
Páčilo sa :
0