12. októbra 2017
Čítaní: 9
KN 41/2017 | Kultúra
Mal to byť koncert s Vargom, nakoniec bol jeho spomienkou
Violončelo vyludzuje zvuk asociujúci dotyk s niečím, čo je nad naše vnímanie. Priblíženie pozemských tónov s harmóniou večnosti. Na festivale Konvergencie sa v podobnom duchu niesla spomienka na osobnosť, ktorá životom aj tvorbou inšpirovala ostatných.

 O tomto koncerte vedel, mal ho dostať ako oneskorený darček k svojej sedemdesiatke. Jeho uvedenia sa už nedožil. Marián Varga počul svoje dielo Antifóna pre violončelo a klavír na tohtoročnej Pohode, ktorá sa vlastne stala jeho rozlúčkou so širokou verejnosťou. Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave ho v nedeľu 24. septembra spolu s klaviristkou Katarínou Málikovou opätovne uviedol Jozef Lupták.

Violončelista a umelecký riaditeľ festivalu Konvergencie chcel priniesť nielen to, čo Marián tvoril, ale aj to, čo mal rád. Prekvapivé sympatie sa ukazovali s ruským skladateľom kolaborujúcim s režimom, proti ktorému on zostal imúnny. Dokázal však vycítiť, že to, čo sa javí ako skladateľská nerozhodnosť v prvom sláčikovom kvartete Dmitrija Šostakoviča, bola vnútorná rozpoltenosť a boj, ktorý nemohol, aj keď veľmi chcel, vyhrať.

Koncertom sa rozlievali tóny sláčikového kvarteta v zložení Marian Svetlík, Andrej Baran (husle), Martin Ruman (viola) a Jozef Lupták (violončelo), vo výbere hudobného cyklu 44 duet pre dvoje huslí skladateľa Bélu Bartóka, s ktorého skladbami Marián začínal svoju klavírnu kariéru, a ktorého modalita našla u neho pochopenie v neskoršom skladateľskom období. Marián Varga bol veľkým znalcom klasickej hudby a po pôsobení v skupinách Prúdy a Collegium Musicum sa k nej vrátil, hoci ju nikdy celkom neopustil.

Transcendentálne stíšenie estónskeho skladateľa Arvo Pärta v skladbe Spiegel im Spiegel, Für Alina dotváralo pokojnú atmosféru violončelových a klavírnych tónov Jozefa Luptáka a Borisa Lenka. Ostrý kontrast k nim znázornila búrlivá kompozícia O Crux, ktorú Vladimír Godár inicioval v deväťdesiatych rokoch pre Jozefa Luptáka. Predznamenala nepokoj z modernej spoločnosti odohrávajúci sa aj v Mariánovej mysli.

Okrem hudby sa spomínalo i skrz slová Mariánových blízkych priateľov - Agnesa Snopka a Daniela Pastirčáka. Poďakovanie prišlo aj od Jozefa Luptáka, ktorého festival Konvergencie sa inšpiroval nielen názvom, ale aj Mariánovým konceptom zbližovať v hudbe rôznorodosti. Mariánom sa to začalo a jeho vokálnym dielom Ave Maria, ktoré zaznelo ako prekvapenie v interpretácii zboru Technik, sa skončil spomienkový večer na túto nezabudnuteľnú osobnosť slovenského kultúrneho života.

Daniel Hevier ml.
Páčilo sa :
0