12. októbra 2017
Čítaní: 35
KN 41/2017 | Liturgia
Návratka

V obálke s pozvánkou na svadobnú hostinu, rodinnú slávnosť či spoločenskú udalosť spravidla nájdeme návratku s prosbou o potvrdenie účasti. Je základným prejavom slušnosti poďakovať za pozvanie a potvrdiť svoju účasť, alebo svoju neúčasť zavčasu oznámiť. Ak sa nám prítomnosť nepozvaného hosťa na organizovanom spoločenskom podujatí javí minimálne ako nevhodná, neospravedlnená alebo neoznámená neprítomnosť pozvaného hosťa je v duchu základnej etikety ešte väčším prejavom neúcty k pozývajúcemu hostiteľovi.

Každú nedeľu sme pozvaní na svadobnú hostinu nebeského Kráľa Ježiša Krista. Pripravuje ju nie kvôli sebe, ale pre nás. Všetko pre všetkých. Stačí prísť. Pamätá na každého. A hoci na jeho hostine nechýba nič, účasť pozvaných stále nie je kompletná. Všetko je pripravené, nie všetci však prišli. Mnohí uprednostňujeme pole vlastných záujmov a obchodov pred kráľovskou svadbou a hostinou u Boha. Neprijatie Božieho pozvania pracovať v jeho vinici sa ľudsky dá pochopiť skôr ako odmietnutie jeho pozvania veseliť sa so ženíchom a nechať sa hostiť Božou veľkorysou štedrosťou, ktorou chce naplniť nádobu nášho ľudského srdca až po okraj poznania, že s ním nám nič nechýba.

Nechať návratku v obálke bez toho, aby sme avizovali hostiteľovi, že sa tešíme na stretnutie s ním, sa podobá ponechaniu Biblie v rodinnej knižnici bez každodenných odpovedí na kráľovské pozvánky, ktoré nám Boh adresuje vo Svätom písme. Aj keď nás Boh nepotrebuje k svojmu šťastiu, denne nás pozýva mať na jeho šťastí rastúcu účasť. Pri stole nebeského šťastia má pre nás miesto stále rezervované. Hneď v úvodných slovách našej prvej rannej modlitby vyjadrime svoju radostnú vďaku za pozvanie na hostinu Božej lásky, na ktorej má pre nás neodmysliteľne pripravené miesto. 

Aurel Halajčík
Páčilo sa :
2