26. októbra 2017
Čítaní: 95
KN 43/2017 | Misie
Peniaze nemáme, tak rozdávame úsmevy
Františkánka VIKTÓRIA ZÁŇOVÁ OSF (84) pôsobí od roku 1993 v Kazachstane. Celý život túžila ísť na misie, no jej sen sa naplnil až po páde totality. Hovorí, že kým má od Pána Boha silu a zdravie, jej miesto je medzi chudobnými mesta Alma-Aty.

V Alma-Ate pracujú štyri sestry zo Slovenska. Dve s deťmi a mládežou a dve na klinike. Keď sestra Viktorka vyslovila slovo „klinika“, neubránila sa smiechu. Vraj majú kliniky dokonca dve. Jednu v búde za kláštorom, kde ošetrujú bezdomovcov a kde je aj vývarovňa pre bedných, ako volajú tých najnúdznejších. Druhú kliniku predstavuje tiež len jedna miestnosť, ale o niečo väčšia, ktorá sa nachádza v neďalekom františkánskom kláštore. Dvaja bratia františkáni z Kórey, dve slovenské sestry a dve laičky tam liečia chorých. Ich pacientmi sú najmä chudobní, keďže poplatok za liečbu je dobrovoľný, čo je na kazašské pomery niečo neslýchané.

„Väčšinou nedávajú nič, ale občas aj čosi nájdeme. Z dôchodkov tu ľudia ledva zaplatia za byt a keby mali zaplatiť ešte aj za liečbu či za lieky, tak by museli hladovať,“ približuje situáciu sestra Viktorka. „Dostanú potrebné ošetrenie a lieky, ale robí nám nemalé starosti získať na ne a na zdravotnícky materiál nutné peniaze.“ Sestra Viktória opisuje aj ťažkú situáciu s bezdomovcami: „Často, zvlášť v zime, k nám prichádzajú s ťažkými omrzlinami či popáleninami. To sa stáva, keď sa mokrí zohrievajú pri ohni, zaspia a zobudia sa až vtedy, keď majú na sebe ohorený odev i kožu.“ 

 

Što takoje Katoličeskaja cerkov?

Františkánsky kostol v Alma-Ate je v histórii mesta prvý katolícky kostol. A jediný, keďže populácia katolíkov v Kazachstane nedosahuje ani jedno percento. „Každého jedného si musíš vymodliť a vyprosiť u Pána Boha,“ hovorí sestra Viktorka. Konvertujú väčšinou ateisti alebo pravoslávni ruskej národnosti. Zriedkavo konvertujú aj moslimovia, ktorí prídu a povedia, že im do srdca prehovoril Ježiš. „Raz ma v meste pristavil istý pán a pýtal sa, z akej som cirkvi, lebo som bola v habite. Keď som mu odpovedala, vravel, že to je jediná Cirkev, ktorá pomáha chudobným. Evanjelium sa snažíme ohlasovať predovšetkým modlitbou a skutkami milosrdenstva; ľuďom nejde do hlavy, že ich liečime zadarmo a pýtajú sa, prečo to robíme. A my im začneme rozprávať o Kristovi,“ hovorí slovenská františkánka. Vďaka liečeniu chudobných sa už mnohí stali kresťanmi.

Katolícku cirkev v Kazachstane najviac spropagoval sv. Ján Pavol II., keď krajinu v roku 2001 navštívil. Už niekoľko dní pred jeho príchodom sa médiá téme Rímskokatolíckej cirkvi venovali tak intenzívne, až to sestre Viktorke nebolo príjemné: „Istá televízia dokonca vyhlásila, že počas pápežovej návštevy určite nebude pršať, keďže je nástupca Krista na zemi a má teda moc rozkazovať aj počasiu. Pre návštevu dokonca vypravili z Alma-Aty do Astany špeciálny vlak, ktorý aj celý vymaľovali. Počas cesty lialo ako z krhly, dokonca aj na stanici v Astane ešte poriadne pršalo. Celú cestu sme sa modlili za pekné počasie. Až keď sa začala svätá omša, zrazu sa vyjasnilo a tri dni, kým tam bol pápež, svietilo slnko. A to bolo na to ročné obdobie a na Astanu niečo nezvyčajné.“

 

 

 

Peniaze do ruky nedávam

„Peniaze nemáme, tak rozdávame úsmevy. Stačí trocha lásky a urobíme druhých šťastnými,“ opisuje svoj misijný prístup sestra Viktória. Ak nejaké peniaze dostane, usiluje sa pomôcť tým najnúdznejším. Nikdy pritom však peniaze z ruky nepustí, má už aj zlé skúsenosti, keď ich oklamali. Ak niekto chce lieky, idú s ním sestry do lekárne a zaplatia ony. Tiež je veľa prípadov, že z vidieka z Uzbekistanu prídu mladé rodiny za prácou. Doma predajú hlinený domček rozvaľuchu, mesiac v Kazachstane pracujú načierno, no potom im za prácu nezaplatia. „Prídu dolámaní, dobití, lebo zamestnávateľ ich dotĺkol, keď sa dožadovali mzdy. Niekedy do vývarovne prichádzajú až s takou divokosťou v očiach, že už tri dni nejedli, úplne sa trasú a omieľajú dokola ,Kušať, kušať – jesť, jesť’,“ vysvetľuje Viktorka. Aj týmto oklamaným sestry pomáhajú, odprevadia ich na stanicu a kúpia im lístok na vlak späť domov. Ak aj nejaká rodina príde žiadať o pomoc, Viktorka sa k nej pozve na návštevu – ide na obhliadky. Druhý raz príde už neohlásene a nečakane.

Viktória Záňová spomína jednu rodinu, pre ktorú sa momentálne snaží získať peniaze na opravu domu. Ide o štyri siroty, ktoré majú 7 a 8 rokov – dvakrát dvojčatá. Matka im zomrela pri autonehode, keď šofér vyšiel na chodník a narazil do nej. Bola namieste mŕtva. Na rukách mala malého chlapca, ktorý haváriu prežil s ťažkými zlomeninami končatín a poranením hlavy. Kríva a je psychicky chorý. Deti mali otca narkomana, ktorý sa o ne nikdy nestaral a nikto nevie, kde je. Sirôtky si zobrala teta – matkina sestra, ktorej muž zomrel a ktorá má ešte dve svoje deti. Sama je chorá, má poškodenú chrbticu a epilepsiu, nemôže často pracovať, preto žobre, aby mala na to najpotrebnejšie. „Žili v neľudských podmienkach. S podporou dobrých ľudí sa mi podarilo kúpiť pre nich starý dom, kde bývajú teraz. Strecha je už opravená, ale treba ďalšie opravy, vymeniť okná a zatepliť steny, aby v zime nemrzli. Stačí, aby prišiel silný vietor a okná i dvere sa rozpadnú, ak sa mi nepodarí urobiť opravu. To je pre mňa teraz taká najnutnejšia vec, čo potrebujem urobiť. Okrem opravy im ešte pomáhame s potravinami a oblečením pre deti a výdavkami na školu,“ uzatvára Viktória Záňová.

 

AKO POMôCť

Chudobným z Alma-Aty môžete pomôcť finančným príspevkom na číslo účtu: IBAN SK74 0200 0000 0022 2822 6355, variabilný symbol 007, správa pre adresáta: Almaty. Adresa majiteľa účtu: Kongregácia školských sestier sv. Františka z Assisi, J. M. Hurbana 44, 010 01 Žilina. 

Marek Poláček, snímka: ARCHÍV OSF
Páčilo sa :
0