8. novembra 2017
Čítaní: 42
KN 45/2017 | Kultúra
Chcem v divákovi umocniť spirituálny zážitok
Peter Karpinský (45) pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a zároveň šéfuje Divadlu teatrálnej skratky (DTS) v Starej Ľubovni. Hlavný prínos divadla vidí najmä v tom, že inscenované hry plnia okrem estetickej funkcie aj informačnú, osvetovú a didaktickú. V pestrom repertoári divadla možno nájsť tiež hry s biblickým motívom.

 DTS vzniklo pred desiatimi rokmi a to je už dobrý dôvod na isté bilancovanie jeho činnosti.

Určite. Za ten čas vzniklo niekoľko desiatok inscenácií, ktoré sme hrali na rôznych miestach Slovenska a pred veľmi pestrým publikom. Tematicky a žánrovo sa hry pohybovali od hraných a bábkových rozprávok, náboženských hier až po dramatizáciu historických udalostí. Spočiatku to nebolo jednoduché. Tým, že sme sa hneď od začiatku venovali inscenovaniu historických udalostí, potrebovali sme dobové kostýmy. Peňazí nebolo, a tak sme museli rôzne improvizovať. Požičiavali sme si kostýmy z divadla, vyrábali sme ich doma na kolene, prípadne sme použili čosi z vlastného šatníka, čo malo akú-takú historickú patinu.

 

Ktorá divadelná inscenácia bola prvá?

Pokiaľ si dobre pamätám Malleus Maleficarum – rekonštrukcia súdneho procesu s Dorotou Pulvermacherovou, ženou zo Spišskej Novej Vsi, ktorá bola obvinená z bosoráctva. Bolo to celkom náročné, lebo pri upaľovaní sme na scéne mali skutočný oheň. Museli sme dávať pozor, aby nám herečka skutočne neuhorela. Myslím si, že hra mala u divákov dobrý ohlas. Vďake nej sa začala séria inscenovania príbehov zo Spišskej Novej Vsi a okolia.

 

DTS nacvičuje divadelné hry, ktorých námet vychádza zväčša z reálnych historických udalostí, ale aj z biblického prostredia. Čo všetko je potrebné na to, aby vznikla takáto divadelná hra, čo sa týka spracovania danej témy, ale aj hľadania historických prameňov?

Podstatné je dôsledné poznanie témy a dostatok informácií, ktoré získavam z rôznych kníh, monografií, štúdií a archívov. Ak mám dostatočný prehľad o problematike, začínam premýšľať nad príbehom, lebo divadlo je vlastne príbeh a príbeh zaujme divákov. Historické informácie sa často obmedzujú len na dáta a ja do nich potrebujem vdýchnuť život. Musím oživiť historické postavy, vložiť im do úst text, vymyslieť motiváciu ich konania. Podobne je to aj s náboženskými príbehmi, potrebujem ich spracovať tak, aby boli pútavé pre diváka. Jeden zo základných cieľov našich hier je, aby sme propagovali osobnosti a udalosti, ktoré sú menej známe, ale nie menej významné. Dalo by sa povedať, že v druhom pláne sa snažíme aj o akúsi osvetu.

 

Ešte stále je dosť historických i biblických tém, ktoré by stálo za to zinscenovať. Sú medzi nimi také, na ktoré si už dlhšie robíte zálusk?

Z hľadiska biblických tém je pre mňa veľkou výzvou inscenovanie pašiových hier. Už sme ich hrali na Spišskej Kapitule v rámci podujatia Spišský Jeruzalem, ale chcel by som ich zopakovať aj v Spišskej Novej Vsi. Nemám záujem robiť realistické a krvavé divadlo, ale podčiarknuť skôr pocity, ktoré táto téma u ľudí vyvoláva. Umocniť ich spirituálny zážitok.

 

Predpokladám, že ste odohrali niečo z vášho repertoáru aj na výnimočných miestach.

Výnimočných miest bolo veľa, napríklad každoročne hráme v areáli Ľubovnianskeho hradu, hrávali sme v záhradách Spišskej Kapituly, na Zámčisku nad Gelnicou, v kostole v Prakovciach, ale aj na Bibliotéke v Bratislave. V rámci festivalu DufART hrávame v takzvaných dufartoch, teda v pasážach a podchodoch meštianskych domov.

 

Väčšina hier je zasadených do exteriérov, čo im dáva istú pridanú hodnotu. Celkový obraz takýchto hier vyznieva autentickejšie, a ak sa odohráva na mieste úzko spätom s dejom hry o to viac.

Áno, má to veľkú výhodu, že nemusíme vyrábať drahé kulisy. Prirodzené prostredie a genius loci hre dodávajú osobitú poetiku. Je úžasné hrať predstavenie o dobytí Gelnického hradu presne na mieste, kde kedysi stál. Prípadne predstavenie o súdnom procese v temnici, kde boli postavy, o ktorých hráte, skutočne väznené. Prípadne v kostole v Prakovciach hráte hru o svätej Ľudmile a nad vami na oltári visí jej veľký obraz.

 

Ako vás táto práca obohacuje – ľudsky i profesionálne?

Istým spôsobom si oddýchnem od vedeckej práce v rámci vysokej školy, zároveň môžem pracovať s veľmi zaujímavými ľuďmi. Pri písaní scenárov sa sám veľa dozviem. A som rád, ak môžem potešiť divákov.

Ak by sa niekto chcel stať členom divadla, aké kroky by mal podniknúť?

Veľmi jednoduché. Dať o sebe vedieť na stránku divadla alebo priamo mne.

 

Čo sa vlastne skrýva pod pojmom teatrálna skratka.

K tomu sa viaže komická príhoda. Pri jednej z prvých inscenácií som hercovi vysvetľoval, že nasledujúca scéna sa už odohráva s istým časovým posunom. On to však nevedel pochopiť, že teraz hrá v tomto čase a o chvíľu v inom, ako tak rýchlo môže plynúť čas. Na to už druhý herec nevydržal a povedal: „Nechápeš? To je divadelná skratka.“ A pri tom sme už zostali. Sme divadlo teatrálnej skratky.

Pavol Kall, snímky: archív autora
Páčilo sa :
0