8. novembra 2017
Čítaní: 22
KN 45/2017 | Duchovná obnova
Chudoba, ktorá obohacuje
Vrcholným prejavom radostnej evanjeliovej chudoby je, keď človek namiesto svojich vecí daruje seba samého. Vždy totiž môžeme získať nové veci či opäť zarobiť peniaze, ktoré sme minuli na dary. Ak však darujeme seba, svoj čas, svoje srdce, to sa už späť nevráti.

 Bojíme sa chudoby. Je nám nepríjemná. Zvyčajne sa vníma ako nedostatok niečoho potrebného. Nikto ju nespája s radosťou. Je oprávnené, že sa nám nepáči, veď vo svojej podstate je chudoba neprirodzená.

Na počiatku Boh nestvoril človeka hneď v prvý deň, keď by bol „holý“. Stvoreniu človeka predchádzalo päť dní, keď Boh pre človeka pripravil miesto a o všetkých veciach vždy na konci dňa povedal – „a bolo to dobré“.

Aj my sa staráme o svojich drahých a ideme sa aj „roztrhať“, len aby sme im zabezpečili kvalitný život, v ktorom im nič nechýba. Dokonca aj o domáce zvieratká sa človek stará, aby mali, čo potrebujú. Ešte pred kúpou škrečka či morčaťa im zabezpečíme nádhernú klietku, potravu, seno, dokonca aj hračky. Boha v jeho štedrosti voči nám napodobňujeme aj v našich medziľudských vzťahoch. Nechceme, aby naši drahí alebo my sami sme žili v chudobe. Prečo potom Ježiš v evanjeliách hovorí o chudobe aj v pozitívnom zmysle? A ako si vysvetliť blahoslavenstvá, ktoré tvoria základ Cirkvi? Preskúmajme aspekty a situácie, keď aj chudoba môže obohatiť, veď bolestné aspekty chudoby sa dotýkajú nás všetkých. Niekoho finančne, iného v oblasti vzťahov, ďalšieho v oblasti príležitostí či možností sebarealizácie.    

Spokojnosť s tým, čo mám, je základ šťastia

Hovorí sa, že matkou nespokojnosti je porovnávanie. Každý totiž máme aspoň malý, skromný majetok; veci, ľudí, vzťahy, prostredie, ktoré nám robia radosť. Len čo však človek začne žiarlivým okom skúmať, či sa náhodou sused nemá lepšie ako ja, prichádza nespokojnosť. Do nášho srdca sa tak vkráda chudoba hriešnosti, ktorá „hryzie“.

Musíme si zvyknúť, že život je pestrý a každý je bohatý iným spôsobom. Všetko sa nedá zrovnoprávniť na jednu úroveň. Tak náš svet jednoducho nefunguje. Základom spokojnosti je, keď sa človek teší z toho, čo dostal, čo má. Keď aj druhým dopraje to, čo majú, tak zákon lásky vraví, že jeho spokojnosť sa ešte zdvojnásobí.

Zoberme si konkrétny príklad. iPhone je veľmi dobrý telefón a človek, ktorý ho vlastní, sa môže tešiť z tohto technologického zázraku. Zrazu však príde september, keď technologická spoločnosť predstavuje nové modely a mobil, ktorý sa nám zdal ako zázrak, sa nám zrazu javí ako zastaraný. A ak náhodou stretneme niekoho s novým modelom, celá radosť nám vyprší.

Duchovne zrelý človek sa teší z toho, čím ho obdarovali blížni a dobrý Boh. To je základom jeho duchovnej rovnováhy. Mám známu, ktorá si kupovala byt, lebo sa chcela osamostatniť od rodiny. Roky a roky sa nevedela rozhodnúť, ktorý je pre ňu výhodnejší. Strávila dlhý čas porovnávaním a hľadaním akcií. Jej kamarátky už dávno byt mali, no ona stále hľadala. Keď ho konečne kúpila, zase nie je spokojná, lebo ustavične porovnáva: v novinách našla iný byt, ktorý je bližšie k centru mesta, ktorý je lacnejší, krajší. Ak by sa začala tešiť z príbytku, ktorý jej patrí, jej srdce by našlo pokoj. Je prejavom evanjeliovej čnosti chudoby, keď je človek spokojný s tým, čo má a vo vďačnosti to užíva. Vtedy môžeme byť bohatí, aj keď naše možnosti sú skromné. Veď nie je bohatstvo ako bohatstvo. Aj milionár môže spáchať samovraždu, ak ho opustí jeho „princezná“ a zrazu je chudobný na lásku.

Ježiš nás obohatil svojou chudobou

Boh rozumie nášmu strachu z chudoby. Ježiš preto na seba vzal chudobný spôsob života, aby nám ukázal, že aj skromnosť vie človeka obohatiť. Ježišova chudoba nás obohatila a vniesla do nášho života bohatstvo, ktorému niet páru. Jeho chudoba nebola asketického rázu; nevyhľadával chudobu pre chudobu. To by z neho spravilo len ďalšieho fanatického čudáka. Jeho skromný spôsob života bol prakticky orientovaný na nás a naše naplnenie.

Ježiš nemal čas na podnikanie a zháňanie majetkov, lebo mal dosť práce so šírením evanjelia a uzdravovaním chorých. Tieto veci veľmi nevynášajú. Jeho chudoba mala praktický zmysel, lebo bola darom pre nás. Ani od nás sa nežiada a ani sa nám neodporúča dobrovoľne sa niečoho zriekať. Je prirodzené a správne vlastniť veci, ktoré nám robia život krajším a zabezpečujú nám naše potreby. Ide o to, aby sme na ceste lásky – podobne ako Ježiš – dávali prednosť vzťahom pred vecami. Aby sme my vlastnili veci a nie ony nás.

Zmysel daru

Jeden z príkladov chudoby, ktorá obohacuje, je robenie darčekov. Človek sa zrieka niečoho svojho, aby urobil radosť svojim drahým. Za svoje vlastné peniaze ideme kúpiť darček pre druhého a nikto to nepovažuje za bolestné ochudobňovanie. V procese prípravy darčeku sa človek nabudí duchovnou energiou radostného očakávania: ako len zareaguje moja drahá či môj drahý na krásny darček, ktorý som im pripravil? Každý psychicky zdravý človek vo svojej štedrosti nepočíta a vec, ktorú by si sám nekúpil, dopraje druhému. Ako darček sa totiž nehodí niečo potrebné. Ako dar nedávame chlieb, lieky či oblečenie. Dávame niečo osobitné, krajšie, nevšedné, sviatočné, drahšie.

Jedného pána sa pýtali, prečo nosí v peňaženke fotografiu svojej manželky a detí. On nato – no veď preto, aby som vedel, prečo tam nemám žiadne peniaze. Ochudobnenie pre svojich drahých je vlastne obohatením. Buďme vďační za ľudí v našom živote, ktorí nás robia chudobnými práve týmto spôsobom lásky.

Kresťan a luxus

Ako sa definuje luxus? Luxus je používanie niečoho drahého, čo nám vôbec netreba. Pre kresťana sú však prípady, keď aj luxus môže byť prejavom a formou chudoby. Len si zoberme Ježišov prípad. Celý život žil veľmi jednoducho a skromne. No pred svojím umučením prichádza žena a na nohy mu vyleje drahý olej, ktorý podľa prepočtu vtedajšej meny stál asi toľko, koľko bola mzda bežného robotníka na celý rok. Takže dnes by to bolo, povedzme, 7 000 eur. Sedemtisíc eur za pár minút „wellnessu“. Ježiš to prijal. Prijal to ako prejav priateľstva; ako prejav toho, že si ho táto žena vážila viac ako všetko to, na čo mohla tých 7 000 eur minúť.

Nie sme zvieratá, aby sme žili len pre to, čo nevyhnutne potrebujeme. Ako ľudia máme aj potrebu sviatočnosti, keď nám niekto dopraje niečo výnimočné. Niečo, čo nám ako symbol ukáže: „Áno, si cenná, si cenný v mojich očiach. Stojíš mi za to, aby som ti vyjadril lásku týmto spôsobom.“

Človek s mentalitou skúposti je nešťastný. Poznám jedného pána, ktorý prežil detstvo vo veľkej chudobe. Nemali ani na základné potreby. Keď dospel, stal sa úspešným človekom a zarábal veľké peniaze. Nevedel sa však oslobodiť zo svojich bolestných skúseností a zostal skúpym. Bol som s ním v obchode a chcel si kúpiť pivo. Minul pritom viac ako hodinu hľadaním toho najlacnejšieho, až našiel víno za 15 centov, ktoré by ani bezdomovci nechceli piť, no on žiaril nadšením, že ušetril. Nevedel si dopriať niečo pekné, čím strácal časť svojej ľudskosti.

Nikto nás tu určite nevyzýva na plytvanie. Dopriať sebe a druhým vo vhodnom čase niečo vzácne a drahé je však duchovným symbolom ocenenia človeka a toho, že mu to doprajeme. A preto aj luxus môže byť formou zdravej chudoby – lebo kvôli jednému človeku, jednému okamihu míňame prostriedky, ktoré by nám ináč vydržali dlho.

Chudoba a láska

Vrcholným prejavom radostnej evanjeliovej chudoby je, keď človek namiesto svojich vecí daruje samého seba. Vždy môžeme získať nové veci. Peniaze opäť zarobíme. Ak však darujeme seba, darujeme svoj čas, darujeme svoje srdce, to sa už nevráti späť. Je to akt, ktorý sa nedá zvrátiť.

Mládenec zamilovaný až po uši daruje svojej princeznej srdce a veľmi kvôli láske riskuje, či mu ho nevráti zlomené. Kostí máme v tele veľa. Keď nám ich zlomia, vždy máme ďalšie. Srdce je však len jedno.

Boh sa v Ježišovi celý daroval ľudstvu. V Eucharistii ho prijíma s telom aj dušou do svojho vlastného jadra ako ten najväčší dar. Maximálna chudoba a maximálne bohatstvo súčasne je darovať seba, darovať svoje srdce. Vtedy sa chudoba stáva bohatstvom, lebo som zveril samého seba do rúk druhej či druhého. Ježiš nás vyzýva na tento spôsob chudoby: dôveruj mi a daruj mi samého seba. Ani nevieš, k akému bohatstvu sa týmto spôsobom dopracuješ. 

Tomáš Jellúš SJ
Páčilo sa :
0