8. novembra 2017
Čítaní: 48
KN 45/2017 | Rozhovor
Fatimské zjavenia vnímam ako dynamický princíp
Duchovný sprievodca JÁN MAJERNÍK (61) sprevádzal jednu z posledných tohtoročných skupín slovenských pútnikov vo Fatime. O to, aký význam majú fatimské zjavenia v súčasnosti, sa delí aj s čitateľmi Katolíckych novín.

Fatimské zjavenia sa skončili pred sto rokmi. Sú aktuálne aj dnes? Môžu niečo povedať súčasnému človeku?

Myslím si, že aktuálne sú práve tým, že človeka spájajú s jeho eschatológiou, s jeho konečným riešením. Fatimské zjavenia nás vedú k podstate kresťanského učenia, evanjelia, ktoré sa začína výzvou: „Čas sa naplnil, konajte pokánie!“ Som presvedčený, že poslaním každého kresťana je reprezentovať Ježiša Krista medzi ľuďmi, vo svojom okolí, vo svojej rodine. Fatimské zjavenia sú predovšetkým o tom, aby sme v čase, ktorý máme k dispozícii, v tom, čo Sväté písmo nazýva kairos, naozaj konali pokánie obety, aby sme prijali model Ježiša Krista, ktorý nás neustále motivuje, aby z nás vyznelo duchovno. Nie preto, aby sme degradovali naše telo a našu dušu, ale aby sme boli duchovní, aby sme ľudí viedli k hlbšiemu poznaniu Boha, poznaniu lásky.

Keď sa pozrieme na fatimské proroctvá, viac ráz sa v nich opakuje výzva na pokánie. Je v nich obraz pekla a upozornenie, že ak sa ľudstvo nespamätá, príde ešte niečo horšie. Tento rok si 7. novembra pripomíname sto rokov od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá nastala krátko po fatimských zjaveniach. Máme fatimské posolstvá vnímať ako proroctvá, ako predpoveď budúcnosti alebo ako upozornenie, ktoré nám dáva možnosť rozhodnúť sa? 

Ja by som videl tú druhú možnosť. Jedným z cieľov Fatimy je to, aby sme našu slobodu žili naplno v prítomnosti, v čase, ktorý máme pod kontrolou, v udalostiach, ktoré sú nám k dispozícii. Fatimské zjavenia môžeme realizovať v dnešnej spoločnosti, pretože sa stále aktualizujú. Nemyslím si, že zverením či zasvätením sveta a Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panne Márie sa vyčerpali. Stále sa napĺňajú a ak nebudeme konať pokánie, budú hrozby stále aktuálne.

V Biblii sa dočítame, že Boh vždy reagoval, keď ľudia konali pokánie. Vždy zmenil svoj názor, svoje rozhodnutie. Jednou z lekcií fatimských zjavení je, že Pán Boh disponuje ľudskou históriou, človek je jedným z aktérov, ale nie tým podstatným. Na druhej strane Boh odpovedá kladne, keď ľudia s otvoreným srdcom konajú pokánie a odpovedajú na jeho volanie. Myslím si, že každý kresťan by sa mal z Fatimy poučiť, že žijeme tu a teraz, preto máme vstupovať do svetových dejín a tvoriť dejiny našej Cirkvi. Neviem, kto iný ako Cirkev by sa mal ozývať na adresu nespravodlivosti a násilia vo svete.

Keď sa pozrieme na zjavenia vo Fatime a v Lurdoch, ale aj na iných miestach, vidíme, že Boh sa zjavuje deťom. Prečo práve im?

Myslím si, že práve preto, lebo deti majú čisté srdce, sú veľmi otvorené, neustále hľadia na Ježišovu tvár. V evanjeliu Ježiš žehná deti a všimnime si, že Boh sa nezjavuje ľuďom, ktorí možno žijú svätým životom, ani biskupom, kňazom a rehoľníkom, hoci by mohol, pretože je slobodný. Hovorí cez deti, lebo sú nevinné. Preto by sme sa mali vrátiť k detskej nevinnosti a jednoduchosti. Betlehemským znamením je dieťa zavinuté do plienok. Je to symbol našej závislosti od Pána Boha. Pokiaľ nebudeme ako deti, ktoré sú čisté a najmä pripravené odpovedať na Boží hlas, nepochopíme Božie kráľovstvo v dynamickom princípe nášho duchovného rastu.

Keď sa v roku 2000 zverejnilo posledné fatimské proroctvo o biskupovi kráčajúcom v bielom rúchu, považovali sa fatimské zjavenia za vyčerpané. Ako to treba vnímať? Znamená to, že sa naozaj skončili, stratila sa ich aktuálnosť?

Určite nie, sú to určité obrazy. Myslím si, že fatimským zjaveniam zodpovedá vo Svätom písme Zjavenie apoštola Jána, teda blížime sa k nejakému záveru. Vidíme okolo seba negatívne znamenia, ľudí, ktorí sú svedkami, ale nekonajú pokánie. No sú aj takí, ktorí pokánie konajú. A na to máme znamenia čias, ktoré sú veľmi rušivé. V poslednom čase sú to mnohé konšpiračné teórie o globalizácii, klimatické zmeny, ktoré sú veľmi vážne. Posolstvo fatimských zjavení spočíva v tom, aby sme rozlišovali, aby sme čítali znamenia čias a neboli pokrytci. Vieme sa obliecť do dažďa, keď prší, ale nevieme skúmať príčiny cunami, zemetrasenia ani ťažkosti ľudskej duše. Ide o to, aby sme pozorne do seba nahliadli a urobili nápravu, kým je čas. Fatimské znamenia vnímam ako dynamický princíp aktuálny pre každého z nás.

Pozrime sa ešte na úlohu ľudskej slobody a na to, ako Boh koriguje svoje rozhodnutia, keď sa človek obráti a koná pokánie. Tak bolo interpretované aj tretie fatimské zjavenie.

Tretie fatimské posolstvo hovorí o tom, že Cirkev bude prenasledovaná. Ako bol nepochopený a prenasledovaný jej zakladateľ, nebudeme pochopení ani my. Preto vidíme obrazy násilia v Zjavení apoštola Jána alebo v treťom fatimskom zjavení. Všetkým nerozumieme, sú to len obrazy, určitá zakódovaná reč, ktorá nemá presnú interpretáciu. Sú to varovania. Keď vidíme sily zla, môžeme odpovedať pokáním a ja som presvedčený, že keď sa nájde desať spravodlivých, Pán Boh nezničí Sodomu a Gomoru. Dejiny sveta vedie tak, aby ľudia na to stále odpovedali. Som presvedčený, že jestvujú tisíce, milióny ľudí, ktorí konajú pokánie, my o tom ani nevieme. A preto Pán Boh nezničí tento svet.

S fatimskými zjaveniami úzko súvisí aj úcta k Panne Márii. V čom by mala spočívať zdravá mariánska úcta?

Panna Mária má svoje miesto v dejinách spásy. Najmä po zoslaní Ducha Svätého sa v Cirkvi začala uctievať ako Božia Matka. Stala sa akýmsi centrom duchovného života, matkou, ktorá sa za nás modlí, oroduje za nás v hodine smrti, privádza nás k Ježišovi. Mariánska úcta je teda namieste a jedným z odkazov z Fatimy je modlitba ruženca. Jej podstatou však nie je úcta k Panne Márii, ale úcta k Bohu cez Ježiša Krista. Sú to tajomstvá, ktoré sa týkajú Ježiša Krista, nie Panny Márie. Mariánska úcta je teda dôležitá, ale nemá byť väčšia ako úcta k Svätému písmu, ako k Ježišovi Kristovi. Mária je naša sprievodkyňa, vedie nás. Niektoré prejavy úcty k Panne Márii však vnímam ako prehnané. Mnohí ľudia sa radšej dotknú sochy Panny Márie, ako by sa dotkli vlastného vnútra. Modlitby, novény a procesie k Panne Márii sú teda v poriadku, ale musia byť podriadené tomu, kto Pannu Máriu stvoril, teda Pánu Bohu. Musíme jej dávať správne miesto, ako si to sama želala – vždy chcela byť na konci.

Prečo by sa mal podľa vás mladý človek modliť ruženec?

Budem osobný. Keď sme v roku 1975 ako rodina emigrovali na Západ, istý saleziánsky kňaz nám poradil, aby sme sa ako rodina modlili ruženec. Zrazu sme nepotrebovali televízor, tešili sme sa na ten moment, keď sme mohli byť spolu. A ešte aj teraz, kedykoľvek máme možnosť, sa spolu s mamou a bratom večer modlíme ruženec. Čas, ktorý spolu prežijeme, je strávený dobre. Modlitba ruženca spája rodinu a po nej sa dá debatovať aj o rôznych rodinných problémoch. 

Ivan Šulík
Páčilo sa :
1