8. novembra 2017
Čítaní: 8
KN 45/2017 | Kultúra
Filov Majster Pavol nie je sentimentálny gýč
Dialóg dvoch umelcov násobí snahu oboch, Filu i Majstra Pavla: osloviť diváka a oživiť záujem o neprvoplánové zobrazenie posvätného.

 Teológ a teoretik umenia Friedhelm Mennekes SJ často poukazuje na všeobecnú nevzdelanosť v kresťanskej ikonografii, no tiež na absenciu takých ikonografických konceptov, ktoré sú schopné osloviť a rezonovať v ľuďoch 21. storočia, a to kresťanov i nekresťanov. Nevzdelanosť a pohodlnosť opakovania toho, čo je vizuálne etablované, sú často zdrojmi gýča aj v sakrálnom či liturgickom kontexte.

Aký význam má dnes hovoriť o kresťanskej ikonografii v umení, alebo inak, existuje priestor pre nové koncepty ikonografie? S uvedenou témou či problémom hľadania adekvátnej, ale tiež súčasnej odpovede na otázku, ako má vyzerať dnešné sakrálne či liturgické umenie, sa možno stretnúť aj na pôde Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave. Kurátorka Daniela Čarná, v zhode s jezuitským cieľom celostného vzdelávania a formovania človeka, predstavuje na TFTU, po autoroch akými sú Rudolf Sikora či Dezider Tóth, ďalšiu z významných autorských odpovedí na uvedený problém. Prebiehajúca výstava Majster Pavol z Levoče prezentuje dielo Rudolfa Filu (1932–2015).

Filov Majster Pavol z Levoče je zaujímavým dielom z viacerých dôvodov. Nejde o žiadne naivné, sentimentálne a povlakom gýčovitosti pokryté kváziumelecké prejavy, ktorým sme, žiaľ, často vystavení v sakrálne orientovanej tvorbe (v mimo i liturgickom priestore). Fila vedome pracuje s tým, čo je typické skôr pre hudbu a literatúru – s variáciou. Vstupuje do dialógu s iným umelcom a jeho dielom a cudziu umeleckú výpoveď originálne dotvára.

Tento tvorivý dialóg s tvorbou druhého autora nie je len legitímnym umeleckým aktom. Abstraktným maliarskym gestom vstupuje do reprodukcií gotických sôch a takpovediac až hravým spôsobom akcentuje a znásobuje dynamiku, ktorou staré umenie prehovára. Jeho maliarske zásahy sú však viac než len hravé až provokatívne gestá. Sú originálnymi i citlivými zásahmi do cudzieho výtvarného jazyka. Skutočným dialógom, rešpektujúcim cudzie a ponúkajúcim svoje!

Abstraktný maliarsky zásah do reprodukcií v pohybe zmrazených figúr ich robí nielen akoby znovu sa pohybujúcimi živými postavami, ale zdôrazňuje myšlienku vitálnosti zobrazených svätých. Áno, sochy sú síce zamrznuté v okamihu, ale Filove dotvorenie im dáva hravosť, ktorou oslovujú diváka inak ako na oltári. Ikonografia svätých tak ožíva nezvyčajnou dynamikou, ktorá im v pôvodnej 3D podobe nie je vlastná. 

Lukáš Jeník
Páčilo sa :
0