14. novembra 2017
Čítaní: 23
KN 46/2017 | Editoriál
Editoriál

 „Telo bolo v hroznom stave. Bol dobitý, dobodaný, priviazaný o radiátor drôtom, ústa mal prelepené páskou. Ležal v kaluži krvi.“ Nie, to nie je citácia z niektorého amerického kriminálneho seriálu, ktorými sú súčasné televízie prešpikované skrz-naskrz. Žiaľ, tieto hrôzostrašné slová opisujú brutálnu smrť kňaza Štefana Poláka na borovskej fare v októbri 1987. Štefan Polák však nebol jediným kňazom, ktorý počas totality zomrel rukou vrahov, lebo bol niekomu nepohodlný; a nie je ani jediným kňazom, ktorého násilný odchod zo sveta je dodnes zahalený zvláštnym rúškom tajomstva. Viac sa dozviete v téme týždňa na stranách 16 – 17. Veľká vďaka za informácie patrí historikovi a archivárovi Patrikovi Dubovskému z Ústavu pamäti národa.

Práve v týchto dňoch môžeme všetci, ktorí sme na vlastnej koži zažili november 1989, bilancovať 28 rokov slobody. Určite viacerým z nás sa tieto zlomové dni spájajú aj s pesničkami. Vrátane Modlitby pre Martu, ktorú vtedy famózne po 20 rokoch opäť na verejnosti zaspievala Marta Kubišová. Normalizácia mladú speváčku zošrotovala pre jej politické presvedčenie a istým spôsobom z nej urobila exemplárny príklad na výstrahu a poučenie pre iných. Marta Kubišová však dve desaťročia odstavenia z koncertných pódií prežila. A to so všetkou cťou, aj keď jej život ozaj nebol ľahký.

Dnes sedemdesiatpäťročná česká popová diva nedávno ohlásila koniec aktívnej kariéry. Rozhodla sa stiahnuť do ústrania zo sveta šoubiznisového hluku. Hoci by už nikdy viac nevystúpila pred publikom, jej archívne nahrávky budú stále pripomínať nielen úžasnú speváčku, ale aj veľkého človeka a nepriazňou doby nezlomenú ženu.

Čo dodať na záver? „Ať mír dál zůstává s touto krajinou. Zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou, ať už pominou.“

Zuzana Artimová
Páčilo sa :
0