15. novembra 2017
Čítaní: 160
KN 46/2017 | Misie
Genetik založil učeníčky Baránka
Známy francúzsky pediater a brilantný genetik Jérôme Lejeune (1926 – 1994), ktorý identifikoval príčinu Downovho syndrómu, je kandidátom na blahorečenie; diecézny proces beatifikácie už Cirkev uzatvorila. Vedeli ste, že práve tento lekár stál pri zrode špecifickej rehoľnej komunity malých sestier – učeníčok Baránka, ktorú tvoria aj sestry s Downovým syndrómom?

 „Bol mužom s veľkou vierou a tiež bol prorockým hlasom ľudí, ktorí trpia intelektuálnymi postihnutiami,“ povedal o Jérômovi Lejeunovi riaditeľ Centra pre etiku a kultúru Notre Dame Carter Snead. Jérôme Lejeune založil prvú špecializovanú kliniku pre pacientov s Downovým syndrómom neďaleko Paríža. Pápež Pavol VI. ho v roku 1974 vymenoval za člena Pápežskej akadémie vied. V roku 1989 založil i nadáciu, ktorá pokračovala v oblasti výskumu, advokácie a zdravotnej starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. V súčasnosti má pobočky dokonca vo Filadelfii a v Dubaji, čím sa stala najväčším súkromným centrom výskumu genetických terapií na svete.

Chromozóm navyše

Keď profesor Jérôme Lejeune v roku 1958 identifikoval príčinu Downovho syndrómu ako nadpočet jedného z chromozómov, neskôr identifikovaného ako chromozóm číslo 21, spôsobil revolúciu v medicíne a zároveň dal odpoveď mnohým rodičom. Jeho objav totiž ako prvý spojil intelektuálne postihnutie s genetickou príčinou. Tento poznatok značne ovplyvnil aj jeho život – venoval ho mentálne postihnutým deťom a ochrane nenarodených detí s Downovým syndrómom pred takzvaným „terapeutickým potratom“.

„Medicína sa stáva šialenou vedou, keď napadne pacienta namiesto boja proti tejto chorobe,“ vyhlásil pred rokmi. Preto cítil obrovské sklamanie, keď výsledky jeho výskumu zneužili na potraty. Viacerí vplyvní ľudia sa pre jeho postoj k ochrane života stali priam jeho nepriateľmi. Jérôme Lejeune svojich oponentov však mnohonásobne prevyšoval, a to nielen odbornosťou. Menej sa vie, že podporoval vznik komunity malých sestier – žien s Downovým syndrómom, ktoré majú duchovné povolanie, ale neprijali by ich v žiadnej reholi, pretože pri vstupe do rehole sa vyžaduje dobrý psychický i zdravotný stav. Napriek tomu Cirkev úsilie o založenie takejto špecifickej komunity požehnala.

Modlitba, práca a obeta

Komunita malých sestier – učeníčok Baránka pôsobí vo Francúzsku a má kontemplatívny charakter. Na jej začiatku stálo stretnutie súčasnej predstavenej matky Liny a istého dievčaťa s Downovým syndrómom. Matka Lina vybadala u dievčiny známky rehoľného povolania, ale bolo zjavné, že v žiadnej reholi by nedostala reálnu príležitosť. No k vzniku novej, špecifickej komunity ju povzbudil práve Jérôme Lejeune. Vyznával zásadu, že intelektuálny hendikep nie je prekážkou v duchovnom živote. Bol presvedčený, že takto obdarované osoby sa môžu viac zamerať na rozvoj srdca a učiť sa láske, ktorú nedokáže obmedziť žiadne postihnutie.

Komunita vznikla vo francúzskej obci Buxeuil v roku 1985 a schválil ju tourský arcibiskup. O desať rokov neskôr sestry zmenili diecézu a presťahovali sa do Le Blanc, kde v roku 1999 miestny biskup uznal ich spoločenstvo za kontemplatívne. Priam prozreteľne vyznieva fakt, že vedľa domu sestier funguje benediktínsky kláštor a jeho členovia poskytujú sestrám duchovnú starostlivosť. Preto aj sestry nosia bielo-hnedý habit, ktorý súvisí s benediktínskou tradíciou. Pri vstupe do komunity treba absolvovať ročný postulát a trojročný noviciát, ktorý vedie k dočasným sľubom. Potom nasledujú tri roky rozlišovania, či sestra cíti povolanie prijať večné sľuby. Komunita môže fungovať bez problémov aj vďaka spolupráci malých sestier so zdravými sestrami. Časť komunity totiž tvoria zdravé sestry. Vzájomne si slúžia a pomáhajú si. „Boli sme pozvané do školy lásky, ktorá trvá až do konca,“ hovorí predstavená.

Osobitnou patrónkou komunity je sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, ktorej malá cesta k svätosti je pre sestry vzorom v láske. Rytmus života sestier je, pochopiteľne, prispôsobený ich možnostiam a schopnostiam. Niektoré pracujú v záhrade, ďalšie v kuchyni, iné sa venujú tvorbe z dreva. Súčasťou každého dňa je bohoslužba, modlitba, breviár, ruženec, meditácia nad Božím slovom. Modlia sa aj za ľudí, ktorí sa na ne obracajú so svojimi prosbami. Ich jednoduchý život pozostáva z modlitby, práce a obety. 

Malý brat malých sestier

V Cirkvi teda plnia špecifické misijné poslanie. Pripomínajú to, čo zdôraznil už svätý Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae, že každý život je v Božích očiach drahý. Veľkou podporou pre toto spoločenstvo bol od začiatku opát Antoine Forgeot, ktorý vymenoval otca Françoisa de Feydeaua, aby sprevádzal sestry v duchovnom vývoji. Otec de Feydeau veľmi dobre pochopil charizmu inštitútu. Spoločenstvo netají, že mu vďačí za veľa. Keď odišiel do USA a listom im oznámil svoju vážnu chorobu, odkázal im: „Budem malým bratom malých sestier.“

Rehoľné spoločenstvo netají, že má potrebu prijímať zdravé mladé ženy s pevným povolaním pomáhať a slúžiť malým sestrám s Downovým syndrómom, a tým aj vydávať svedectvo o evanjeliu života. Pre túto formu misie s otvorenou náručou prijímajú i kandidátky z iných kontinentov

Andrea Eliášová, snímka: romualdica.blogspot.com
Páčilo sa :
2