21. novembra 2017
Čítaní: 70
KN 47/2017 | Misie
Miznúci národ hľadá domov
Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) sú dlhodobo jednou z najprenasledovanejších menšín na svete. V Mjanmarsku je moslimskej menšine Rohingov odopierané štátne občianstvo, voľnosť pohybu, nárok na vzdelanie či možnosť zamestnať sa vo verejných službách.

 Hoci samotná mjanmarská vláda dokázala vysledovať ich históriu na svojom území až do 8. storočia, odmieta ich akceptovať ako národnú etnickú menšinu. Pokladá ich za nelegálnych utečencov z Bangladéša. Právne podmienky, ktorým čelia, sú porovnateľné s apartheidom. Taký je život moslimskej menšiny Rohingov v majoritne budhistickom Mjanmarsku. 

Rohingská populácia v Mjanmarsku pri poslednom sčítaní presahovala hranicu jedného milióna ľudí. Je to pomerne dlhodobo ustálený počet, keďže Rohingovia sa nesmú bez povolenia sobášiť a počet potomkov je obmedzený na dvoch. Za svoj domov Rohingovia považujú Jakchainský štát, jednu z najchudobnejších častí Mjanmarska, aj napriek tomu, že sú im tam dlhodobo odpierané občianske a obmedzované ľudské práva.

Frustrácia plodí nenávisť

Problém v Mjanmarsku, samozrejme, nevznikol zo dňa na deň. Tlak a perzekúcie vyvíjané proti Rohingom siahajú v modernej histórii do sedemdesiatych rokov 20. storočia. Frustrácia z nízkej životnej úrovne bola skvelým podhubím na vznik vzájomných konfliktov po celé roky. No až situácia posledných rokov a najmä mesiacov dospela k zlomovému bodu, v ktorom stráca svoju hodnotu i ľudský život. Po násilnostiach, ktoré vypukli, museli svoj domov opustiť tisíce Rohingov.

Situácia však nie je len čiernobiela. Mjanmarská vláda z terajšieho napätia obviňuje militantnú rohingskú skupinu, ktorá 25. augusta 2017 zaútočila na policajné stanice a zabila 12 príslušníkov zboru. Tejto teroristickej skupine sú pripisované aj ďalšie útoky na väčšinovú spoločnosť budhistov vrátane niekoľkých vrážd. Hoci mjanmarská vláda nebola schopná hodnoverne dokázať pravdivosť týchto obvinení, nariadila agresívnu armádnu operáciu voči rohingskej minorite. Vojenská sila je tvrdo namierená proti civilistom bez ohľadu na vek či pohlavie. Rohingovia zo svojich dedín utekajú pred istou smrťou. V snahe zachrániť si to jediné, čo majú - svoj život, sa väčšina snaží nájsť útočisko v susednom Bangladéši. Čísla sú alarmujúce. Počet rohingských utečencov prekračuje hranicu pol milióna.

Ujdi alebo zomri

Presvedčili sa o tom tisíce Rohingov, ktorí na vlastné oči videli zomierať svojich príbuzných, rodičov či susedov. Ich očité výpovede hovoria o tom, ako vojaci najprv surovo napadli a potom zamkli rodinu v dome, ktorý podpálili. Hrôzostrašné činy, nad ktorými sa každému musí zastaviť rozum, sú v Mjanmarsku na dennom poriadku. Tým šťastnejším sa podarilo prekonať hranicu a nájsť útočisko v Bangladéši. Ani tam to však nemajú vyhrané. Bangladéšska vláda, rovnako ako mjanmarská, odmieta udeliť Rohingom štátne občianstvo. Jediným prijateľným faktorom je, že aj obyvateľstvo Bangladéša je väčšinovo moslimské. Utečenecké tábory, ktoré sa vytvárajú v okolí hraníc s Mjanmarskom, sú preplnené a o dôstojnom ľudskom bytí nemôže byť ani reč. Bangladéšska vláda sa usiluje presadiť plán, ktorý predstavila už v minulosti, a to vysťahovať Rohingov na jeden z ostrovov v Bengálskom zálive. Ostrov Thengarčar je však pravidelne zaplavovaný prílivovými vlnami.

Na poplach bijú ľudskoprávne organizácie aj svetoví lídri

Životné podmienky, v ktorých Rohingovia žijú, a podmienky, ktoré sa im jednotlivé vlády snažia nanútiť, vyvolali vlnu odporu vo svete. Organizácie ako Amnesty International upozorňujú na proces cielenej likvidácie Rohingov, OSN hovorí priamo o genocíde.

Na zastavenie nepokojov a pomoc Rohingom apelujú svetoví lídri. Svoju túžbu po pokoji a zmiernení situácie vyjadril aj dalajláma, duchovný vodca budhistov, ktorého však mjanmarská náboženská odnož budhizmu neakceptuje ako duchovnú autoritu.

Na zastavenie násilia páchaného na Rohingoch čoraz naliehavejšie vyzýva pápež František. Počas modlitby Anjel Pána 27. augusta vyjadril svoje znepokojenie a ľútosť nad ich situáciou. „Objavili sa smutné správy o prenasledovaní náboženskej menšiny našich bratov Rohingov. Chcel by som im vyjadriť svoju úplnú blízkosť; prosme spoločne Pána, aby ich zachránil a vzbudil mužov a ženy dobrej vôle na ich pomoc, ktorí by im dali ich plné práva.“ Od 27. novembra do 2. decembra navštívi Svätý Otec František počas svojej apoštolskej cesty osobne Mjanmarsko i Bangladéš. Mottom jeho návštevy sú slová: „Pokoj a láska.“ Práve tieto dve čnosti sú spoločnou myšlienkou v dialógu medzi kresťanstvom a budhizmom.

Zuzana Hallová
Páčilo sa :
1