6. decembra 2017
Čítaní: 102
KN 49/2017 | Kultúra
Anka Kolesárová

 Vďaka Pavlovi Hudákovi, jeho Púťam radosti a ďalším aktivitám vo Vysokej nad Uhom už bežný veriaci registruje, že Anka Kolesárová bola 16-ročné dievča zabité na konci druhej svetovej vojny ruským vojakom, lebo sa odmietla poddať jeho chúťkam. Ale stačí to na vytvorenie vzťahu k nádejnej blahoslavenej?

Podrobnejší a najmä plastickejší opis života tejto slovenskej mučenice prináša nová kniha Magdalény Rusiňákovej s jednoduchým názvom Anka Kolesárová. Útlu 142-stranovú knižku nemožno celkom nazvať románom, ale nemá od neho ďaleko. Autorka zozbierala všetky možné informácie o Ankinom živote, rodine, prostredí, v ktorom žila, aj o jej pamiatke a povesti medzi ľuďmi, ktorí ju poznali. Je pravda, že o obyčajnom dievčati z dediny, ktoré a dožilo iba 16 rokov, toho nie je veľa. No i tak sa Rusiňákovej podarilo vystavať zaujímavý príbeh. Je v ňom kus života slovenskej dediny pred druhou svetovou vojnou: častá emigrácia do Ameriky; smrť ako bežná súčasť života rodiny; robota, aj na úkor školy; zbožnosť, púte, materstvo, pôrody... To všetko sa dialo okolo Anky a do toho je zasadený jej rast, s dôrazom na rast v čnosti.

Zámer predstaviť Anku živú, z mäsa a kostí, blízku čitateľovi sa podaril. Jej príbehu síce chýba románové napätie, gradácia, tajomstvo a rozuzlenie – napriek tomu sa však číta hladko, je zaujímavý a čitateľ sa pri ňom nenudí. A predovšetkým, postupne si k Anke naozaj vytvára vzťah, nadobúda k nej sympatiu, obdiv, a napokon cíti potrebu sa s ňou rozprávať, modliť sa k nej, prosiť ju o pomoc.

Z toho sa určite ona sama v nebi najviac teší. Lebo úcta k svätým má zmysel, keď je živá. Keď príbeh a hrdinské svedectvo menia životy druhých. Ankin príbeh tú silu má.

Viera Černovská
Páčilo sa :
0