6. decembra 2017
Čítaní: 24
KN 49/2017 | Komentár
Miesto fóbie mánia

 Veľa sa dnes hovorí o xenofóbii - strachu z odlišného, cudzieho, nezvyčajného. Aj uplynulý víkend proti nej médiá vytiahli do boja: článkami za toleranciu, pluralitu, rešpektovanie odlišnosti. Nik nemá druhému vtláčať svoje presvedčenie, akoby existovalo len jediné správne. Pohľadov je predsa veľa. Ži a nechaj žiť! Súhlasím. No dovoľte mi ešte jeden pohľad pridať.

Stará anekdota hovorí o dvoch paniach, ktoré sa rozhodli kúpiť pre farnosť monštranciu. Išli do obchodu a predavač im ukázal viacero pekných kúskov. Po dlhšom rozhodovaní si vybrali, ale stále čosi pošepkávali. Muž ich prerušil otázkou: „Niečo nie je v poriadku?“ „Nie, nie,“ odpovedali. „Len viete, nášmu farárovi sa páči aj také to biele koliesko v strede.“ Predavač po chvíli pochopil. Priniesol zo skladu nepremenenú hostiu, vložil ju do monštrancie, a dámy, teraz už spokojné, pokračovali k pokladni.

Príkladov, keď ľuďom tak záleží na forme, až im unikne podstata, existuje hromada, nielen v cirkevnom prostredí. Forma nad obsah je vlastne základom tragikomédií - navonok veselých príbehov. Žiaľ, len navonok. Nič proti rôznosti. Práve naopak: komu sa čo páči - nech sa páči. Nepotrpím si na štýl, módu ani trendy. Snažím sa sústrediť na obsah. Dobrú kávu možno naliať do rôznych šálok. Dobrého človeka budem mať rád v montérkach, aj v obleku.

Keď mi však niekto neprestajne opakuje, že okrem porcelánových šálok môžu existovať aj sklenené, kovové, drevené, papierové a plastové... Dokonca, že najnovší trend je dať si kávu naliať do dlane a najnovší hit odievania sú cisárove nové šaty, začínam mať obavy. Ak sa odlišnosť, inakosť alebo nezvyčajnosť stane základným kritériom, zbohom, zdravý rozum. Má život ešte zmysel, keď nie ste biela vrana, čierna ovca, nemáte zelené vlasy alebo aspoň tetovanie? Rôznosť je dobrá a mám ju rád. Keď sa však toľko bojuje proti xenofóbii, kto pozbiera odvahu dodať, že neosoží ani jej opačný extrém, xenománia?

Martin Kramara
Páčilo sa :
0