28. decembra 2017
Čítaní: 55
KN 51-52/2017 | Reportáž
Lomnický štít láka návštevníkov z celého sveta
Ak radi cestujete a milujete hory, výlet na Lomnický štít je pre vás ako stvorený. Svojou nadmorskou výškou 2 634 metrov je druhým najvyšším tatranským štítom a zároveň je pokladaný za najvyššie obývané miesto na Slovensku.

Slovensko je krajinou mnohých prírodných krás a jednou z nich sú nepochybne Vysoké Tatry. Sú navštevované v každom ročnom období, najviac v čase letnej turistickej sezóny. Určite si v nich prídu na svoje aj milovníci zimných športov. Veď nezabudnuteľná lyžovačka sa dá zažiť v mnohých tatranských lyžiarskych strediskách. Za spomenutie stojí Lomnické sedlo. Ponúkaná 6,5-kilometrová trať so šírkou 60 metrov sa zaraďuje k najstrmším zjazdovkám v krajine, preto sa na nej dokonale vybláznia hlavne náročnejší lyžiari. Nachádza sa v nadmorskej výške 2 190 metrov, čím si vyslúžila titul najvyššie položená zjazdovka na Slovensku. Ak je dobrá sezóna, lyžovať môžete až do mája. Tatry nám ponúkajú hodnoty, po ktorých pri dnešnom životnom štýle túži azda každý človek. Medzi najviac vyhľadávané miesta patrí Lomnický štít. Výstup naň s horským vodcom bude pre vás zaiste nezabudnuteľným zážitkom a na námahu, ktorú vynaložíte cestou nahor, určite zabudnete, keď sa vám naskytne nádherný výhľad. „Pri dobrej viditeľnosti môžete okrem Nízkych a Západných Tatier, samozrejme, Podtatranskej kotliny či Malej Fatry zazrieť aj Martinské hole, Poľsko, dokonca až Ukrajinu,“ spresňuje Zuzana Fabianová, hovorkyňa spoločnosti TMR. Ak práve nie ste v najlepšej kondícii, nehádžte flintu do žita. Visutá lanovka, ktorá premáva na trase Skalnaté pleso – Lomnický štít už rovných 75 rokov, vás bezpečne vyvezie až na vrchol. 

 

Prví ľudia na Lomnickom štíte

Nie vždy to s výstupom na majestátny Lomničák bolo také jednoduché ako dnes. Boli časy, keď Tatry boli neprebádané. Z historických prameňov sa domnievame, že ľudská noha prvýkrát vkročila na vrchol Lomnického štítu niekedy v 80.–90. rokoch 18. storočia. Pravdepodobne išlo o Jakuba Fábryho, kežmarského obuvníka a amatérskeho baníka, ktorý v týchto končinách hľadal poklady. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny a na svedomí ho má anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson. Okrem hľadačov pokladov sa stretol aj s veľmi zlým počasím. Mraky zakryli končiare a jeho sprievodcovia odmietali pokračovať vo výstupe. No Townson sa nevzdával, a tak po jeho naliehaní šli neúnavne ďalej, až sa im podarilo túto horu pokoriť a dosiahnuť vrchol. Townsonov barometer ukazoval nadmorskú výšku 2 644 metrov, čiže od skutočnej výšky, ako ju poznáme dnes, je to rozdiel len desať metrov. Škoda, že pre veľkú oblačnosť sa nemohli pokochať krásou prírody a užiť si naplno výhľad zhora. Počas zostupu počuli klopkanie kladív. Hľadači pokladov, ktorí stále verili, že v Tatrách je ukryté zlato, sa len tak ľahko nevzdávali. A ktovie, možno hľadajú dodnes. A možno pochopili, že tým pravým pokladom sú hory samotné.

 

Život nad oblakmi

O vrchole Lomnického štítu nesnívajú len turisti, ale aj tí, ktorí chcú zažiť čosi nevšedné, jedinečné. „Ľudia vyhľadávajú zážitky, chcú sa pozrieť ,nad oblaky‘. A keď majú tú možnosť, tak ju využijú,“ približuje Zuzana Fabianová na adresu návštevníkov, ktorých sa tu ročne premelie naozaj veľmi veľa. „Najviac hostí je domácich, dobiehajú ich Poliaci a Česi. Nezaostávajú ani návštevníci z iných európskych krajín, dokonca z Ázie, Austrálie alebo USA. Ak budete mať šťastie, môžete tu stretnúť aj nejakú celebritu,“ hovorí Zuzana Fabianová a dodáva, že každý rok sem zavíta niekto z politikov, hercov, zo spevákov či z iných známych osobností zo sveta šoubiznisu. Čo ich na tomto mieste tak priťahuje? Na Lomnickom štíte je k dispozícii vyhliadková terasa, ktorú hostia využívajú pri fotení sa do rodinného albumu či pamiatkových selfie, takisto je to miesto romantických stretnutí. Nejeden pár sa tu zasnúbil, oslávil výročie svadby či narodeniny. Ak ste romantik, nepremárnite príležitosť stráviť noc na tomto najvyššie položenom mieste strednej Európy a vychutnať si tak pohľad na nočnú oblohu plnú hviezd. Môžete ich dokonca pozorovať ďalekohľadom, oddychovať v pohodlných izbách a po nabažení sa východu slnka ste pozvaní na rannú kávu. Nie hocijakú, ale špeciálnu kávu Blue Mountain, podávanú iba na Lomnickom štíte v kaviarni Dedo. Má špeciálnu príchuť hôr.

 

Krásne aj zradné

Skúsení návštevníci Tatier by vedeli rozprávať o extrémnom počasí či nebezpečných situáciách, do ktorých sa môžete veľmi ľahko dostať. Povedzme si pravdu, Tatry majú aj svoju odvrátenú tvár. Nejeden turista prišiel o život práve pre nevyspytateľné počasie. Častou príčinou mnohých úrazov či nešťastných úmrtí sú aj lavíny a nebezpečné pády. Veľakrát sú návštevníci nevhodne oblečení a obutí a hory si pýtajú svoju daň. V súvislosti s počasím sa azda najviac hovorí o silnom vetre, ktorý je v posledných rokoch čoraz väčším problémom. „Z pohľadu veterných podmienok sme najvyššiu rýchlosť v nárazoch zaznamenali na Lomnickom štíte tento rok. Bolo to 24. februára a vietor dosahoval rýchlosť 222 kilometrov za hodinu. Tak bol prekonaný rekord z 11. februára 2011,“ prezradil pre Katolícke noviny Branislav Chvíla, riaditeľ úseku meteorologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Lomnický štít je miestom, kde sa vysokých letných teplôt určite nedočkáte. Skôr si ho tradične spájame s akýmsi večným chladom. Absolútne najnižšia teplota tu bola nameraná 13. januára 1968, a to -31,6 stupňa Celzia. Naopak, najvyššia dosiahnutá teplota bola o 50 stupňov vyššia. Namerali ju 3. augusta 1998 a bolo to presne 19,3 stupňa Celzia.

 

Pracovisko vysoko v horách

Na Lomnickom štíte sa nielen oddychuje, ale aj pracuje. Nejde o žiadnu aktivitu, ktorú by mohol vykonávať ktokoľvek, ale o špeciálnu vedeckú činnosť, ktorá je veľmi náročná po psychickej i fyzickej stránke. Vrchol populárneho Lomničáku je ideálnym miestom pre cenné meteorologické a astronomické výskumy a merania, preto tu bolo vybudované observatórium. Jeho budova sa začala stavať presne pred šesťdesiatimi rokmi a je spojená s hornou stanicou visutej lanovky. V roku 1962 tu bolo zriadené pracovisko astronómov z laboratória fyziky kozmického žiarenia a koronálnej stanice Astronomického ústavu SAV, ktoré veľmi úzko spolupracuje so SHMÚ. Za spomenutie stojí fakt, že na meteorologickej stanici Lomnického štítu realizujú pravidelné merania a pozorovania len traja pracovníci, a to v turnusových službách. V každom turnuse je v službe iba jeden z nich. „Pracujeme vysoko v horách, preto sa pracovníci musia sami postarať aj o dovoz vody, potravín či rôzneho náradia. K ich povinnostiam patrí tiež údržba meteorologickej stanice, čo si vyžaduje nemalú zručnosť,“ predstavuje Branislav Chvíla ďalej činnosť meteorológov. Ide o prácu skutočne jedinečnú a veľmi potrebnú. A určite mi dáte za pravdu, že aj zaujímavú a neobyčajnú. Veď kto z nás môže povedať, že pracuje vo výške viac než 2 600 metrov nad morom?

 

Bohatá činnosť pracovníkov observatória

My nezasvätení laici si asi ťažko vieme predstaviť, čomu sa pracovníci lomnického observatória vlastne venujú a ako vyzerá ich deň. Ale sú to práve ich merania a pozorovania, ktoré sú základom pre analýzu a predpoveď počasia. Vykonávajú sa každú hodinu v čase od 6.30 do 21.00. Na ich meranie sú na meteorologickej stanici nainštalované rôzne prístroje a snímače. Na základe nameraných hodnôt a odpozorovaných javov sa každú celú hodinu zostaví takzvaná synoptická správa, ktorá sa odošle do telekomunikačného centra SHMÚ a odtiaľ je distribuovaná pre ďalších užívateľov. Čo všetko sa na Lomnickom štíte meria a pozoruje? Teplota vzduchu, dohľadnosť, smer, rýchlosť či nárazy vetra; tlak vzduchu, množstvo a druh zrážok, množstvo, druh a výška oblačnosti; trvanie slnečného svitu, výška snehovej pokrývky, hrúbka námrazových javov, globálne žiarenie, prirodzená rádioaktivita. Okrem toho sa vykonávajú pravidelné pozorovania a merania aj pre klimatologické účely, a to v troch termínoch denne - o 7.00, 14.00 a 21.00 miestneho stredného slnečného času, ktorý je daný miestnym poludníkom. Presné termíny týchto pozorovaní na Lomnickom štíte sú 6.39, 13.39 a 20.39. Na tvorbu a prenos synoptických, ako aj klimatologických správ slúži výpočtová technika. Softvér je prepojený dátovými linkami s príslušnými pracoviskami SHMÚ. V prípade, že nastane výpadok vo vysielacom systéme, pozorovateľ musí vytvárať správy manuálne a vysielať prostredníctvom hlásenia cez telefón do telekomunikačného strediska. Ak sa chcete dozvedieť viac, určite sa tam vyberte. Pracovníci vám o svojej činnosti veľmi radi porozprávajú. Výlet si určite naplánujte na slnečný deň, potom sa pre vás zaručene stane nezabudnuteľným zážitkom. Ale ako hovoria pracovníci observatória, nebude to jednoduché. Veď jasných dní býva na Lomničáku v priemere menej ako štyridsať ročne. 

Lenka Horáková, snímka: Jaroslav Stupák
Páčilo sa :
1