8. februára 2017
Čítaní: 110
KN 6/2017 | Duchovná obnova
Tip na obohatenie

Stalo sa to 16. októbra 2012. Nečakane som sa ocitol na internom oddelení fakultnej nemocnice v Bratislave, kam ma priviezla záchranka potom, čo ma lekár na základe akútnej hypertenzie poslal do nemocnice. Pamätám si, že keď som sa prebudil ráno na nemocničnom lôžku, mal som pocit, akoby som sa ocitol v inom svete. Nemohol som pochopiť, prečo som vlastne tu. Veď som doteraz žil život naplno, akoby bez obmedzení, vo výbornom zdravotnom stave, ktorý mi dovolil behať maratóny. A zrazu som si prvýkrát uvedomil realitu života; totiž, že existuje aj choroba, aj smrť, a že sa týka aj mňa, aj ja môžem umrieť. Áno, vždy som s tým rátal, ale vždy som tiež cítil, že je to ešte niekde v nedohľadne. Zrazu sa ma to však dotýkalo bytostne – zomrieť som mohol možno aj hneď. Uvedomil som si, že na smrť nie som pripravený a v hlave sa mi vynorila otázka, ktorá sa stala názvom tejto knihy: Ako sa pripraviť na smrť? Druhýkrát som sa nečakane dostal do nemocnice na Bielu sobotu 4. apríla 2015. Boli dve hodiny pred Veľkonočnou vigíliou. V dome sv. Gorazda v Bacúrove, kde som pôsobil, som chcel ešte narýchlo preniesť ťažký kufor s knihami. Pamätám si, že som sa na vrchu schodiska pošmykol, a keď som sa dole prebral, ležal som v kaluži krvi. Na hlave som mal desaťcentimetrovú tržnú ranu, o ktorej lekár, ktorý ju vo zvolenskej nemocnici zašíval, žartoval, že vyzerá ako po tŕňovej korune. Hoci som to prežil bez následkov, uvedomil som si, že keby som sa okamžite po páde neprebral, dnes by som tu už s najväčšou pravdepodobnosťou nebol. Asi o mesiac nato som nečakane navštívil piešťanskú nemocnicu. (...) Pri prenášaní „mojich včeličiek“ sa mi pretrhla sieťka na ochrannom odeve a do hlavy ma vzápätí bodlo asi dvadsať včiel. (...) A zasa som si uvedomil, že človek nie je pánom nad životom a smrťou a nepozná ani dňa, ani hodiny, ale že je tu niekto, kto nad nami stále bdie, kto má aj „všetky vlasy na našej hlave spočítané“ (...) Ale nechcem hovoriť len o smrti. Chcem hovoriť predovšetkým o živote; o tom, čo môj život naozaj napĺňa, čo mu dáva zmysel, z čoho mám radosť, a čo mi dáva pokoj v srdci. Čo tvorí moje ideály a čo je základom mojej vitality – také tri kroky do neba. Pretože ak tieto okamihy budú prítomné v mojom živote, potom okamih mojej smrti bude ako kulminujúci bod života, ako jeho vyvrcholenie. Preto netreba písať o smrti, ale o živote, ktorý k takémuto kulminujúcemu bodu smeruje. Alebo ako sa ľudovo hovorí – aký život, taká smrť.
 

ÚRYVOK Z KNIHY LEOPOLDA SLANINKU SJ
TRI KROKY DO NEBA ALEBO
AKO SA PRIPRAVIŤ NA SMRŤ?
VYDAVATEĽSTVO ZAEX, DOĽANY 2017
Páčilo sa :
1