15. februára 2017
Čítaní: 2
KN 7/2017 | Editoriál
Editoriál

Prípad vraha od Zelenej rieky, ako nazývali sériu vrážd v oblasti neďaleko amerického Seattlu, nie je v našich končinách príliš známy. No jeho súčasťou je možno až nepochopiteľný akt milosrdenstva, ktorý „zlomil“ aj viacnásobného vraha. Na jeseň 1982 policajti začali v okolí Zelenej rieky nachádzať telá mladých žien, väčšinou prostitútok. Ako plynul čas, objavovali sa ďalšie a ďalšie telá, no proti žiadnemu z podozrivých neexistovali rukolapné dôkazy. Tie sa našli až v roku 2001 vďaka hĺbkovému forenznému vyšetrovaniu. Vrahom bol nenápadný Gary Ridgway. Hrozil mu trest smrti, dohoda o poskytnutí informácií o miestach uloženia ďalších obetí ho však od najvyššieho trestu zachránila. Na súde sa Ridgway priznal k 48 vraždám, neskôr počet priznaných obetí vzrástol na 71. Vyšetrovatelia však Ridgwayovi prisudzujú najmenej 90 obetí.
V závere súdneho procesu sa mohli vyjadriť aj pozostalí obetí. Väčšina želala vrahovi dlhú smrť a nekonečné muky v pekle. Keď prišiel na rad Robert Rule, otec jedného zo zavraždených dievčat, povedal nečakané slová: „Sú tu ľudia, ktorí vás nenávidia. Ja k nim nepatrím. Urobili ste môj život zložitý, pretože je pre mňa ťažké žiť to, v čo verím. A to je to, čo hovorí Boh, aby sme robili – odpúšťať. Takže vám, pane, odpúšťam.“ Po týchto slovách sa Ridgway, ktorý dovtedy prijímal preklínanie od pozostalých s kamennou tvárou, rozplakal.
Naučiť sa odpúšťať, a ešte v takých­to extrémnych prípadoch, je ťažké. I pre kresťana. Ak však chceme nasledovať Krista, musíme vedieť odpustiť. Pápež František nám pripomína (s. 7), že kresťan nikdy nemôže povedať: za toto mi zaplatíš. Hľadajme preto v našich vzťahoch pokoj, ktorý prináša odpustenie.
                                            

Ján Lauko
Páčilo sa :
0