15. februára 2017
Čítaní: 33
Mária ako nádej, ktorá nesklame

Druhý vatikánsky koncil nadviazal na tradíciu a posvietil novým svetlom na úlohu Kristovej Matky v živote Cirkvi. „Blahoslavená Panna, vzhľadom na dar a hodnosť Božieho materstva, čo ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje neobyčajné milosti a úlohy je veľmi úzko spojená s Cirkvou. Bohorodička je predobrazom Cirkvi... a to v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom.“ Už sme videli, ako Mária ostáva od začiatku s apoštolmi v očakávaní Turíc a ako „blahoslavená, ktorá uverila“ je cez všetky pokolenia prítomná v Cirkvi putujúcej vo viere ako vzor nádeje, ktorá nesklame (porov. Rim 5, 5).
Mária uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Ako Panna uverila, že počne a porodí Syna, „Svätého“, ktorému bude zodpovedať meno „Boží Syn“, meno „Ježiš“ (Boh dáva spásu). Ako služobnica Pána ostala dokonale verná osobe a poslaniu tohto svojho Syna. Ako Matka „pre svoju vieru a poslušnosť, zatienená Duchom Svätým, porodila na zemi, bez styku s mužom, samého Otcovho Syna“.
Z týchto dôvodov „Cirkev právom preukazuje Márii osobitnú úctu. Už od tých najdávnejších čias sa uctieva ako Bohorodička, pod ktorej ochranu sa veriaci v modlitbách utiekajú vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách“. Tento jej kult je jedinečný. Obsahuje a vyjadruje hlboké puto, ktoré existuje medzi Kristovou Matkou a Cirkvou. Ako Panna a Matka Mária ostáva pre Cirkev „večným vzorom“. Preto možno povedať, že najmä z tohto hľadiska, totiž ako vzor alebo ešte skorej ako „predobraz“, Mária, prítomná v tajomstve Krista, ostáva prítomná i v tajomstve Cirkvi. I Cirkev „sa nazýva matkou a pannou“ a tieto mená majú hlboké biblické a teologické zdôvodnenie. (...)
Tento mariánsky rozmer kresťanského života sa osobitne zvýrazňuje vo vzťahu k žene a jej postaveniu. Ženskosť má totiž skutočne osobitný vzťah k Vykupiteľovej Matke, ale túto tému bude dobre podrobnejšie rozobrať na inom mieste. Tu chcem zdôrazniť, že postava Márie z Nazareta vrhá svetlo na ženu ako takú už preto, že Boh sa vo vznešenosti vtelenia svojho Syna zveril slobodnej a aktívnej službe ženy. Možno teda povedať, že žena, keď pozerá na Máriu, nachádza v nej tajomstvo, ako má dôstojne prežívať svoju ženskosť a uskutočňovať svoj pravý rozvoj. V Máriinom svetle Cirkev vidí na tvári ženy odlesk krásy, ktorá je zrkadlom najvznešenejších citov, akých je schopné ľudské srdce: bezvýhradné obetovanie sa v láske; sila, ktorá vie odolať aj tým najväčším bolestiam; bezhraničná vernosť a neúnavná pracovitosť a schopnosť spájať prenikavé tušenie s podporným a povzbudivým slovom.
Počas koncilu Pavol VI. slávnostne vyhlásil Máriu za Matku Cirkvi, „za Matku celého kresťanského ľudu, veriacich i pastierov“. Neskôr, v roku 1968 vo Vyznaní viery známom pod menom Krédo Božieho ľudu zdôraznil toto vyhlásenie ešte závažnejšie slovami: „Veríme, že najsvätejšia Božia Matka, nová Eva a Matka Cirkvi, pokračuje v nebi vo svojej materskej funkcii voči Kristovým údom tým, že spolupracuje na zrode a rozvoji Božieho života v dušiach vykúpených ľudí.“
Koncil vo svojej náuke zdôraznil, že pravda o najsvätejšej Panne, Kristovej Matke, veľmi účinne prehlbuje pravdu o Cirkvi. Pavol VI. po schválení konštitúcie Lumen gentium povedal: „Poznanie pravého katolíckeho učenia o blahoslavenej Panne Márii bude vždy kľúčom k správnemu pochopeniu tajomstva Krista a Cirkvi.“ Mária je v Cirkvi prítomná ako Matka Kristova a zároveň aj ako Matka, ktorú Kristus v tajomstve vykúpenia dal ľuďom v osobe Jána apoštola. Preto Mária svojím novým materstvom v Duchu privíňa k sebe všetkých a každého v Cirkvi, a privíňa k sebe všetkých a každého aj prostredníctvom Cirkvi. V tomto zmysle Mária, Matka Cirkvi, je pre Cirkev aj vzorom. Cirkev totiž – ako si to želá a žiada Pavol VI. – „má preberať najčistejšiu formu dokonalého nasledovania Krista od panenskej Božej Matky“.
Vďaka tomuto osobitnému putu, ktoré spája Kristovu Matku s Cirkvou, sa lepšie objasňuje tajomstvo „ženy“, ktorá od prvých kapitol Knihy Genezis až po Zjavenie svätého Jána sprevádza prejavovanie sa spasiteľského Božieho plánu s ľudstvom. Mária, ktorá je v Cirkvi prítomná ako Matka Vykupiteľa, matersky sa zúčastňuje na tom „tvrdom boji proti mocnostiam temnosti“, ktorý prebieha počas celých ľudských dejín. Pre jej ekleziálne stotožnenie sa so „ženou odetou slnkom“ (Zjv 12, 1) možno povedať, že „Cirkev v preblahoslavenej Panne už dosiahla dokonalosť, ktorou je bez poškvrny a bez vrás­ky“. Preto kresťania na svojej pozemskej púti s vierou dvíhajú zrak k Márii a „stále sa usilujú ešte vzrastať vo svätosti“. Mária, vznešená dcéra sionská, pomáha všetkým svojim deťom – kdekoľvek a akokoľvek žijú – nájsť v Kristovi cestu do Otcovho domu.
Z toho dôvodu Cirkev v celom svojom živote udržuje s Božou Matkou spojenie, ktoré v tajomstve spásy zahŕňa v sebe minulosť, prítomnosť i budúcnosť, a uctieva si ju ako duchovnú Matku ľudstva a vyprosovateľku milostí.
Na konci liturgie hodín Cirkev každý deň vzýva Pannu Máriu, okrem iných, aj touto invokáciou:

 

Slávna Matka Spasiteľa,
hviezda morská putujúcich;
brána nebies otvorená,
buď pomocou padajúcich.
Zastaň nás, ó, milostivá,
veď keď si ty porodila
svojho Boha, Stvoriteľa,
príroda sa zadivila.

 

V slovách tejto liturgickej antifóny je vyjad­rená aj pravda o „veľkom zvrate“, ktorý je určený človekovi tajomstvom vtelenia. Tento zvrat, táto rozhodná chvíľa sa týka celých jeho dejín od začiatku, ktorý nám bol zjavený v prvých kapitolách Knihy Genezis, až do samého konca v perspektíve konca sveta, o ktorom nám Ježiš nezjavil „ani deň, ani hodinu“ (Mt 25, 13). Je to stály a nepretržitý zvrat medzi pádmi a povstaním, medzi človekom hriechu a človekom milosti a spravodlivosti.

Z ENCYKLIKY PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. REDEMPTORIS MATER. O PREBLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII V ŽIVOTE CIRKVI
RÍM: SÚSCM, 1988
ILUSTRÁCIA: MÁRIA NEMČEKOVÁ-CHMELIAROVÁ
Páčilo sa :
0