15. februára 2017
Čítaní: 118
KN 7/2017 | Misie
Nie je to gadžovka, ale jedna z nás
Rómska otázka je pre Európu stále zložitá. Ako pred niekoľkými rokmi ukázala prax, Rómovia z Bulharska a Rumunska od roku 2007 postupne opúšťali svoje domovy a hľadali lepší život vo vyspelejších európskych krajinách

Prekvapivo sa v tom čase pre kočovné etnikum stala útočis­kom Ukrajina – nestabilná krajina zmietajúca sa vo vnútropolitickej parlamentnej kríze v dôsledku mocenského zápolenia medzi prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérom Viktorom Janukovičom. Otvorená ukrajinská náruč pre desaťtisíce Rómov sledovala jediný cieľ – podpísanie asociačnej dohody a vstup do Európskej únie.
Z Euromajdanu, Krymskej krízy a nepokojov na východe sa druhá najväčšia východoeurópska krajina po Rusku spamätáva dodnes.

 

Misionárka telom i dušou
Laická misionárka zo Slovenska Katarína Pajerská (36) odmalička túžila ísť na misie. Zaumienila si, že sa cez Červený kríž dostane ako zdravotná sestra na Sibír. Pán Boh jej pripravil miesto medzi Rómami. Už ôsmy rok pôsobí na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti v štyroch cigánskych osadách: v Pavšine, Koncovom, vo Vyškove nad Tisou a v Homogu pri Užhorode. Vzdala sa vlastného súkromného života i pohodlia, žije skromne. Bankový účet má založený v nebi. Všetko, čo dostane od dobrodincov, rozdá. S Rómami žije v spoločenstve. Ženy učí variť, šiť, zavárať cviklu, piecť bábovku. S deťmi chodí zbierať šípky či vlašské orechy a chytať ryby v Latorici. Spoločne sa modlia ruženec, čítajú Sväté písmo. Viacero žien vďaka jej modlitbám nešlo na potrat. Nemá obavu o svoj život, alebo že sa od nich nakazí či dostane napríklad vši. Podľa príkladu sv. Damiána de Veuster, ktorý jedol s malomocnými, aj ona sa napije zo spoločného hrnčeka a bez zábran zje zdochnuté konské mäso. Obetavo sa stará o chorých onkologických pacientov. Slovami jej zverencov: „Nie je gadžovka, je jednou z nás – ako naša dcéra či sestra.“
„Niekedy ťažko prijímam, že som človek hraníc a nemôžem im dať všetko, čo by som chcela. Čo pre nich však viem urobiť, je to, že sa za nich modlím a usilujem sa ich priviesť bližšie k Bohu,“ hovorí Katarína Pajerská. 

 

Diskriminácia, tradícia, povery
„Keď vypukla vojna, školský autobus nezvážal deti do školy, ale na miesta bojov. Miestna riaditeľka im odmietla dať test, pretože sú Rómovia. Tak museli ísť niekoľko kilometrov pešo na skúšku do susednej dediny,“ prezrádza o diskriminácii v praxi slovenská dobrovoľníčka. S pomocou miestneho biskupa Mukačevskej arcidiecézy Antala Majneka vybudovali kostol. Deti si vlastnými rukami vymaľovali miestnosť, kde si po škole píšu domáce úlohy a hrajú stolný futbal. Je to veľký úspech – štyri deti z rodín, ktoré Kataríne Pajerskej prirástli k srdcu, navštevujú už deviaty ročník. Veľmi dobre si uvedomujú, že vzdelanie je vstupenkou do lepšej budúcnosti.
Cigánska kultúra je spojená s mnohými hlbokými tradíciami, ale i poverami. Napríklad svadobný obrad vnímajú ako prísahu pred Bohom a patrí k veľkým rodinným sviatkom podobne ako krst a sväté prijímanie. Málokedy sa stane, že mladomanželia začnú spolu žiť a potom sa rozídu pre nezhody a neveru.
V osadách môžete stretnúť Rómku, ktorá má na zápästí previazaný červený náramok proti urieknutiu a na ňom zavesený medailón s Pannou Máriou. Keď sa chcú muži strániť alkoholu, prisahajú na Bibliu pred biskupom. Veria, že ak prísahu porušia, čaká ich smrť. Ak si chcú výnimočne vypiť pri príležitosti významnej rodinnej udalosti, musia si vypýtať povolenie od bis­kupa.
S láskou, pochopením, obetou a najmä požehnaním Katarína Pajerská plní Božiu vôľu v zmysle benediktínskeho kréda Ora et labora. Riešenie rómskej otázky vidí v strategických krokoch segregácie a následnej integrácie. Verí, že sa jej podarí vychovať generáciu, ktorá získa pracovné návyky. Je to jej poslanie – robiť všetko preto, aby sa stali dobrými ľuďmi a plnohodnotnými kresťanmi.

 

Kristína Prekopová
SNÍMKY: ĽUBO POLÁK
Páčilo sa :
1