15. februára 2017
Čítaní: 130
KN 7/2017 | Komentár
Ste otrokmi...

Chlapi z Otcovej stodoly a otec Ján Buc dávali prednedávnom duchovnú obnovu. Po nej vo mne rezonujú dve myšlienky: „Či som vo svojich 41 rokoch a skoro 16 rokoch  kňazstva tam, kde ma chcel mať Boh. A tiež mi nedá pokoj citát z Písma: „Ste otrokmi toho, koho počúvate“ (porov. Rim 6, 16). Už som neraz zažil, ako je dôležité dobre počúvať. A to nielen v okamihu, keď sa mi niekto predstavuje. Ale ešte viac v momente, keď čítam alebo sledujem najnovšie správy. Lebo už veľakrát sa mi stalo, že keď som si prešiel viac zdrojov, prepol na iný kanál, jedna a tá istá správa vyznela raz ako dôvod na pochvalu a inokedy vyvolala vo mne rozhorčenie. Za mnohými správami sa dala neskôr rozpoznať mašinéria ovplyvňovania verejnej mienky. Niekto chcel, aby som videl veci a ľudí, ako on chce, osvojil si jeho myš­lienky a ešte viac, aby som sa podľa jeho vedenia rozhodol aj konať. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby som sa nedostal do štádia, že som sa stal otrokom. Otrokom zla, otrokom hriechu. Lebo to, čo som počúval a čomu som uveril, bolo klamstvo! A otcom lží je diabol! Čítal som si jednu staršiu štatistiku z USA, kde bolo napísané: „91 percent Američanov pravidelne klame a dvaja z troch Američanov si myslia, že nie je nič zlé na klamstve.“ Bolo by, samozrejme, zaujímavé vidieť štatistiku Slovákov, ale neočakával by som iné čísla. Skôr sa pýtam, ako na to všetko ako kresťan a kňaz mám reagovať. Odpoveď nachádzam v slovách kardinála Martiniho. On kedysi na otázku, čo je najväčšou čnosťou kňaza, odpovedal slovami: „Ja by som povedal schopnosť počúvať. Počúvať Božie slovo, počúvať ľudí. To počúvanie má byť dobrosrdečné, trpezlivé a milosrdné.“ Pretože iba keď počúvam dobre a dobrého Boha, môžem ostať slobodným.
 

Jozef Kozák
Páčilo sa :
1