13. februára 2018
Čítaní: 24
KN 7/2018 | Editoriál
EDITORIÁL

Dve znepriatelené strany sa stretli pod jednou vlajkou. Chcelo to asi množstvo diplomatického úsilia, no športovci oboch kórejských republík, ktoré doteraz ofciálne neuzavreli vojnový konflikt z 50. rokov, sa postavili bok po boku na olympijskom štadióne. Silným gestom bolo aj podanie rúk juhokórejského prezidenta Mun Če-ina a sestry severokórejského vodcu Kim Jo-čongovej. Jej účasť zamotala hlavu organizátorom, ktorí museli prispôsobiť zasadací poriadok prominentných hostí tak, aby sa vyhli nepríjemným stretom znepriatelených strán. Nakoniec sa Kim Jo-čongová usadila v tesnej blízkosti juhokórejského prezidenta i amerického viceprezidenta Mika Penceho. A nebola z toho žiadna diplomatická roztržka. Možno niekto bude tento výjav komentovať ako politickú korektnosť, mali by sme však ústretovosť oboch kórejských lídrov vnímať skôr ako moment inšpirujúci k mieru. Mier a pokoj boli aj dve hlavné témy otváracieho ceremoniálu a neboli určené iba športovcom, ktorí sa sľubom zaviazali ctiť tieto olympijské hodnoty. Mier a pokoj potrebujeme aj my. V našich rodinách, spoločenstvách, zamestnaniach tiež často vedieme konflikty, ktoré vyčerpávajú náš ľudský potenciál. Nebolo by preto lepšie smerovať naše sily do spoločného úsilia o dobro? Verím, že k správnej odpovedi na túto otázku vás privedú aj nasledujúce strany KN. Inšpiratívne je spomínanie na odkaz života a utrpenia pátra Jána Hutyru CM (s. 12 – 13), či príbeh troch mladých ľudí, ktorí sa vzopreli nacizmu a obetovali svoj život (s. 10 – 11).

JÁN LAUKO
Páčilo sa :
0