13. februára 2018
Čítaní: 713
KN 7/2018 | Komentár
Ruská propaganda

Neprejde azda deň, aby sa v médiách nespomínala. V duchu sovietskej tradície z čias studenej vojny funguje dodnes a vďaka technickým možnostiam sa vyvinula do priam obludných rozmerov. Nebola to len nezákonná anexia Krymu či začiatok agresie na východe Ukrajiny, ktoré spustili mechanizmus cieleného ovplyvňovania verejnej mienky všade, kde to Kremľu vyhovuje a kde má geopolitické záujmy. Príchodom exdôstojníka KGB do kresla prezidenta sa stanovili nové priority a presadzuje doktrína, ktorá nielen že s demokraciou nemá nič spoločné, ale podkopáva získanú slobodu aj tam, kde padli komunistické režimy. Nemá zmysel špiritizovať nad tým, koľko miliárd Rusko ročne investuje do šírenia dezinformácií a lží, a ani nad tým, koľko z takzvaných osobností si v tej-ktorej krajine Kremeľ kúpil. Tu každý, kto si pamätá pomery totality, bezbrehé vyčíňanie Štátnej bezpečnosti a jej donášačov; kto ešte zažil takzvanú diktatúru proletariátu; tu každý človek, ktorý si ctí hodnoty, na ktorých je vybudovaná slobodná Európa,

musí pozdvihnúť hlas a dať jasne najavo, že budúcnosť tejto krajiny nie je skrytá v nejakej matrioške. Európsky parlament už v roku 2016 prijal rezolúciu, v ktorej poslanci bijú na poplach. Pred propagandou zo strany Ruska, zameranou na diskreditáciu inštitúcií Európskej únie, jej rozdelenie a nakoniec aj rozklad. Lebo vraj len Rusko je jediným obhajcom tradičných kresťanských hodnôt. Skutočne? Podľa prieskumov verejnej mienky tam napríklad ožíva kult diktátora Stalina, masového vraha, a jeho popularita v Rusku stále rastie. Čo má toto spoločné s kresťanstvom? Nič! Majme to na pamäti, dokiaľ nie je neskoro. 
TIBOR MACÁK
Páčilo sa :
9