1. marca 2017
Čítaní: 74
KN 9/2017 | Duchovná obnova
Odložme všetko, čo deformuje pohľad na Boha a človeka
Vstúpením do Pôstneho obdobia nás Boh pozýva na stíšenie, aby sme sa dokázali zaodiať milosrdenstvom a pokáním. Vyzýva nás, aby sme si „roztrhli“ rúcho svojej pýchy, obrátili svoju tvár k Bohu, a tak otvorili srdcia pre potreby blížnych (porov. Joel 2, 13)

Dnešná spoločnosť sa nevyhýba slovu pôst, ale neraz mu dáva odlišný význam. Má na mysli diétu, ktorú človek podstúpi zo zdravotných alebo estetických dôvodov. Je však dôležité neustále pripomínať, že pôst je na prvom mieste náboženským úkonom. Je zrieknutím sa dobrých vecí z vyššej pohnútky. Práve tento vyšší princíp posväcuje človeka a odlišuje pôst od diéty. Pôstom sa zameriavame na Boha, diétou na seba. V každom náboženstve hrozí nebezpečenstvo formalizmu, nebezpečenstvo vonkajškovosti. Uvedomovali si to už aj starozákonní proroci, keď vyzývali ľudí, že nijako nestačí ctiť si Boha len perami a ich srdce bude od Boha vzdialené. Podobnému nebezpečenstvu je vystavená aj naša viera. Svätý Bazil (žil v 5. storočí) pripomína: „Je zbytočné sa postiť od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní. Vtedy síce neješ mäso, ale požieraš svojho brata.“

 

Pôst má motivovať k dobru
Pôst nie je osamoteným úkonom. Spája sa s modlitbou a almužnou. Tieto tri úkony poukazujú na praktický rozmer našej viery. Terajší Svätý Otec František obzvlášť vyzdvihuje almužnu, pod ktorou má na mysli skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Prorok Izaiáš nazýva pôstom to, „keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho...“ (Iz 58, 7). Na prorokov svojím posolstvom nadviazal Pán Ježiš, keď hovorí: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 35). Tu zlyhávame. Nikto nepopiera, že pravé náboženstvo sa rodí v srdci, ale nesmie zostať iba v srdci. Podobne ako láska, ktorá sa rodí v srdci, ale potrebuje svoje vonkajšie prejavy. Náboženstvo je vzťah a vzťah potrebuje svoju vonkajšiu realizáciu. Pozor na falošný spiritualizmus, na falošnú duchovnosť, ktorá nesprávne argumentuje: „Buď veriaci, ale nemusia o tom vedieť ostatní.“ Ak chceme žiť podľa Božej vôle, tak ju musíme uskutočňovať ako celý človek, teda dušou a telom, lebo človek je jednotou tela a duše.
Kňaz pri udeľovaní popolca môže použiť dve formuly: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte evanjeliu“. Obidve pochádzajú zo Svätého písma. Prvá nám pripomína, aby sme sa nenaviazali nezdravo na materiálne veci, lebo potom nám hrozí deformácia pohľadu na Boha a na človeka. Je to spomienka  na prvého človeka, ktorý bol stvorený na Boží obraz, ale uprednostnil stvorenstvo pred Stvoriteľom. Druhá veta nás vyzýva na návrat k duchovným hodnotám, hodnotám evanjelia, od ktorých sme sa vzdialili. Pôst nás učí slobode od vecí. Nejde o slobodu, ktorá je prázdna. Je to sloboda „pre“ – pre Božie hodnoty. Keď Pán Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, začína ho pozvaním „kajajte sa“. Kajúcnosť vytvára priestor v živote človeka na vieru v jeho evanjelium (porov. Mk 1, 15).

 

Výzva prehodnotiť svoje konanie
Vo Svätom písme nachádzame tri hlavné dôvody konania pôstu. Po prvé, pôstom človek vyjadruje dôveru v Boha, osobitne keď je človek poverený nejakým poslaním. V Starom zákone sa kráľovná Ester postí a prosí, aby sa celý židovský národ postil s ňou, lebo má predstúpiť pred kráľa a prosiť ho za záchranu izraelského národa. Mojžiš sa modlí a postí na vrchu Sinaj pred prijatím Božích prikázaní. Pán Ježiš strávil 40 dní a nocí na púšti v modlitbe a pôste pred začiatkom svojho verejného účinkovania.
Druhý dôvod konania pôstu je ten, že pôst je viditeľným prejavom našej kajúcnosti ako znak pokánia, ktorým človek uznáva svoje previnenie a prosí Boha o odpustenie. Kráľ Dávid sa postil po hriechu, ktorého sa dopustil voči Uriášovi a jeho manželke. Kajúci Žalm 51, ktorý zložil po hriechu s Betsabe, je príkladom skutočného pokánia. Dávid v ňom uznáva svoju vinu, vyjadruje bolesť nad hriechom, prosí o odpustenie a dáva prísľub zmeny života. Obyvatelia mesta Ninive pod vplyvom Jonášovho kázania konajú pokánie za svoje hriechy.
Tretí dôvod je, že pôstom sa otvárame pre Božieho Ducha, ktorého chceme prijať do svojho života. V staroveku sa katechumen a jeho krstný rodič postili pred prijatím sviatosti krstu. Rovnako sa postili kandidáti pred prijatím sviatosti kňazstva alebo zložením rehoľných sľubov.
Predovšetkým prorok Jeremiáš na vysvetlenie pokánia používa hebrejské slovo šúb – návrat. Ide o úprimný a skutočný návrat k Bohu. V tomto duchu výraz používajú proroci Ozeáš, Amos, Izaiáš, Ezechiel a Joel. Je to zvrat na našej životnej ceste. Ide o návrat k zachovávaniu Pánových predpisov. Obdobie štyridsaťdenného pôstu je výzvou prehodnotiť naše priority, rebríček hodnôt, ale predovšetkým celoživotné nasmerovanie. V tomto kontexte Pôstne obdobie je vhodnou prípravou na prijatie sviatosti zmierenia.

 

Duchovný rozmer pôstu
Keď hebrejská Biblia používa výraz pôst, spája ho s dvoma slovesami: zvolať (kara) a zasvätiť (kadaš). Obidve slovesá vyjadrujú bohoslužbu zhromaždenia. Boh zvoláva zhromažde­nie Izra­elitov a posväcuje ho svojou prítomnosťou. Zvolať pôst, ako vy­­zýva napríklad prorok Jonáš (porov. 3, 5); alebo zasvätiť pôst, čo je výraz osobitne blízky prorokovi Joelovi (porov. 1, 14; 2, 15), má liturgický rozmer. Kňazi, Pánovi sluho­via, prednášajú svoje prosby v mene celého zhromaždenia v Jeru­zalemskom chráme a prosia Boha o odpustenie svojich hriechov a hriechov celého ľudu. Obrátenie a pokánie nikdy nie sú iba záležitosťou jednotlivca, ale celého spoločenstva veria­cich. Túto skutočnosť sprítomňuje liturgia Popolcovej stredy, keď ponúka v bohoslužbe slova čítanie z Knihy proroka Joela.
V súčasnosti nám piatková kajúcna prax Cirkvi ponúka rôzne formy pôstu. Spomeniem aspoň niektoré: zdržovanie sa mäsitého pokrmu, skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta, alebo bolestný ruženec, čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút; skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a podobne; zrieknutie sa sledovania televíznych programov alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov či iné sebazaprenie. Povzbudzujem k takej forme, pri ktorej nepodľahneme formalizmu, ale bude skutočne naplnením pravého zmyslu pôstu a sebazaprenia ako vyjadrenia nášho hlbokého vzťahu s Bohom. Nepodľahnime lacným a falošným argumentom, že dnes je iná doba.

 

Kedy je pôst naozaj pôstom
Chcem ešte poukázať na jeden dôležitý rozmer pôstu – pôst ako svedectvo našej viery pre druhých. Niektoré uvedené formy pôstu zostávajú anonymné. Nikto o nich nevie, čo môže viesť k nepochopeniu našej viery. Napríklad idete so spolupracovníkmi alebo spolužiakmi v piatok na obed. Dáte si s nimi mäsitý pokrm. Vy máte predsavzatie, že v ten deň sa pomodlíte v kostole pobožnosť krížovej cesty, ale oni o tom nemusia vedieť. Vybrať si v piatok bezmäsité jedlo môže byť silným svedectvom viery a evanjelizačným prvkom v našom okolí. Ľudia sa neraz pochvália, že držia diétu zo zdravotných a estetických dôvodov. Vymieňajú si skúsenosti a rôzne recepty. Pri náboženskom pôste akoby sme sa zľakli a zahanbili, čo si o nás pomyslí okolie. Je to pre nás príležitosť vydať svedectvo o Kristovi, dať príklad, motivovať druhých.
V Katolíckej cirkvi je pôstna prax spojená predovšetkým s piatkom, čiže s tajomstvom Kristovho utrpenia a smrti na kríži. Boží Syn sa zriekol seba samého, vlastného života, z lásky k nám. To je pre veriacich príklad, aby sme sa v tento deň usilovali pripodobniť Kristovi v tom, že aj my sa niečoho zriekneme. Ide teda o také sebazaprenie, ktorým sa priblížime viac ku Kristovi,  ktorým duchovne rastieme. Pozývam všetkých veriacich, aby sa v Pôstnom období zvlášť piatky stali dňami kajúcnosti postavenými na troch pilieroch – pôst, modlitba, almužna.
Na záver chcem povzbudiť rodičov a starých rodičov, aby vychovávali svoje deti a vnúčatá v pôstnej praxi. Najlepším spôsobom je osobný príklad. Mám na mysli dobrovoľné skutky sebazaprenia, skutky telesného a duchovného milosrdenstva, najmä všímavosť voči núdznym, obnovenie ducha modlitby a účasť na svätých omšiach.
Autor je katolícky kňaz a biblista
 

iLUSTRAčNé SNíMKY: www.ISTOCKPHOTO.com, profimedia.sk
Páčilo sa :
1