Prameňom duchovného pokoja je správne usporiadanie hodnôt a ukotvenie nášho srdca v Bohu. Do života viery však vstupujú i momenty, ktoré sa zdajú v rozpore s akýmkoľvek vnútorným zmierom: choroby, nečakané straty, rodinné krízy či nespravodlivosť.

Uprostred neistoty, ktorú prináša súčasná doba, sa v srdci každého človeka ozýva tichá, ale naliehavá túžba po pokoji.

Ticho býva chápané ako neprítomnosť slov. No v skutočnosti môže byť jednou z najsilnejších foriem komunikácie.

„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám!“ (Jn 20, 19)

Žijeme v čase, keď sa hranice medzi skutočným a umelým začínajú stierať. Slová, ktoré čítame, hlasy, ktoré počúvame, obrazy, ktoré vidíme – všetko môže byť vytvorené bez dotyku ľudskej ruky. A tak sa vynára otázka: čomu ešte môžeme veriť?